Súčasná demografia na Slovensku vytvára trojitý tlak, ktorý mení štruktúru trhu práce a ohrozuje udržateľnosť sociálneho systému. Popri stúpajúcej dĺžke dožitia totiž dochádza k tomu, že silné populačné ročníky (narodené približne v rokoch 1975 až 1980 s pôrodnosťou okolo 100-tisíc detí ročne) vstupujú do dôchodku. Zároveň na trh práce nastupujú slabé ročníky (napríklad z roku 2002, kedy pôrodnosť klesla na 52-tisíc detí). Veľkým problémom je tiež silný odliv mozgov. Podrobnosti o situácii poskytol odborník na zamestnanosť Michal Páleník, informujú Správy STVR.
Demografia, migrácia a odliv mozgov
Páleník zdôraznil, že nízka pôrodnosť v kombinácii s odchodom povojnových ročníkov do penzie spôsobuje, že na trh práce prichádza čoraz menej mladých ľudí. Situáciu komplikuje aj fakt, že mnohí mladí ľudia študujú na vysokých školách, čím sa ich pracovný život skracuje o päť rokov.
Najvážnejší problém však vidí v migrácii mladých: expert upozornil, že až štvrtina mladých ľudí študuje v zahraničí a po skončení štúdia natrvalo zostane v zahraničí (odliv mozgov). Nalákať ich späť na Slovensko je mimoriadne náročné.
Páleník kritizoval aj migračnú politiku štátu. Slovensko vlani vydalo len dvanásť Modrých kariet (systém na prilákanie vysokokvalifikovaných migrantov), čo je podľa neho tretie najmenšie číslo v celej EÚ. Zásadný je aj fakt, že väčšina migrantov, ktorí na Slovensku sú, má len nízke alebo stredné vzdelanie, a podiel vysokoškolsky vzdelaných migrantov je výrazne menší ako pred desiatimi rokmi.
Ohrozené zdravotníctvo a filozofia práce
Expert upozornil, že problémy sa už teraz prejavujú v kľúčových sektoroch. Ide napríklad o starnutie zdravotných sestier, ktoré nemá kto nahradiť. Tento dopyt bude len rásť, keďže starší ľudia častejšie chodia k lekárom, čo zvyšuje potrebu sestier (tzv. nahrádzací dopyt). Páleník zdôraznil, že všetky pracovné pozície by si mali robiť podobné prognózy, aby trh neprekvapilo starnutie o desať rokov.
V súvislosti s dlhšou dobou dožitia je podľa Páleníka potrebné upraviť aj niektoré parametre dôchodkového systému. Zároveň by však malo platiť, že práca by mala byť príjemná a ľudí by mala napĺňať. Človek by podľa jeho slov nemal pozerať na dôchodok ako na „vykúpenie“, na ktoré sa celý život teší.
Riziká naberajú na počte aj rozmere
Tento trojitý demografický tlak – nízka pôrodnosť, predlžujúca sa doba dožitia a odchod silných populačných ročníkov do dôchodku – predstavuje pre súčasné mladé a nadchádzajúce generácie zásadné finančné a existenčné riziká.
Pomer pracujúcich k dôchodcom sa bude dramaticky zhoršovať. Mladá generácia tak bude musieť prostredníctvom odvodov financovať dôchodky a zdravotnú starostlivosť oveľa väčšej seniorskej populácie. Tento mechanizmus, kde čoraz menší počet pracujúcich musí živiť rastúci počet seniorov, znamená nevyhnutné zvyšovanie sociálnych a zdravotných odvodov, ktoré sa pre mladých ľudí stanú obrovským finančným bremenom hneď na začiatku ich pracovnej kariéry.
S týmto finančným tlakom sa spája riziko stagnácie miezd. Ak hospodárstvo stráca najtalentovanejších (odliv mozgov, keď štvrtina mladých ostáva v zahraničí) a nedokáže prilákať vysokokvalifikovaných migrantov (čo potvrdzuje nízky počet vydaných Modrých kariet), bráni to ekonomike v prechode na výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Mladí ľudia tak budú nútení platiť vyššie odvody, zatiaľ čo ich mzdy nebudú rásť tak rýchlo, ako by si vyžadovali inflácia a náklady na bývanie, čo ich udrží v pasci nízkych príjmov.
Mimoriadne vážnym rizikom je tiež kolaps kvality verejných služieb, za ktoré mladí budú platiť čoraz viac. Starnúca populácia (seniorov) si vyžaduje vyššie výdavky na zdravotníctvo (starší ľudia častejšie navštevujú lekárov), no zároveň starnú aj samotní zamestnanci verejného sektora. V dôsledku odchodu do dôchodku už teraz dochádza k problémom v kľúčových profesiách, ako je napríklad starnutie a úbytok zdravotných sestier.
Mladá generácia sa tak ocitá v nepríjemnom paradoxe: platí čoraz vyššie dane a odvody na udržanie systému, no za tieto peniaze dostáva zhoršujúcu sa kvalitu služieb v nemocniciach, v školstve a v sociálnych službách. V konečnom dôsledku sa tak mladým sťažuje štart do života, klesá ich motivácia zostať v krajine a prehlbuje sa odliv mozgov, čo krízu len ďalej prehlbuje.
