Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahol v prvom štvrťroku 2025 úroveň 62,8 % HDP, pričom spolu s Rakúskom zaznamenal najrýchlejší nárast v celej Európskej únii. Podľa Pavla Majhera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) tento vývoj neveští nič dobré a jeho dôsledky pocítia vo svojich peňaženkách všetci občania. Tému spracovali Tvnoviny.sk.
Pavol Majher vysvetlil, že súčasný stav nie je prekvapením a je dôsledkom dlhodobo vysokých deficitov. RRZ predpokladá, že hoci by mal dlh ku koncu roka mierne klesnúť na 61,8 % HDP, stále pôjde o historicky najvyššiu úroveň v dejinách Slovenska.
Hoci v absolútnej výške zadlženia je Slovensko v rámci EÚ na 12. mieste, čo nie je najhoršie, problémom je podľa Majhera trajektória. Zatiaľ čo mnohé viac zadlžené krajiny svoje dlhy znižujú a stabilizujú, ten slovenský naďalej dynamicky rastie. Práve tento nepriaznivý výhľad robí situáciu znepokojivou.
Štátny dlh a jeho vplyv na naše peňaženky
Dopady vysokého verejného dlhu sú podľa Majhera jednoznačné a dotknú sa každého. V prvom rade tu sú vyššie úrokové náklady pre štát. Štát si na svoj dlh musí požičiavať a platiť z neho úroky. Tieto náklady majú už v tomto roku prekročiť 2 miliardy eur. Sú to peniaze, ktoré potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či na opravu ciest.
Vyššie úroky sú potom kľúčovým priamym dopadom aj na občanov. Platí totiž, že úroková sadzba, za ktorú si požičiava štát, slúži ako základ pre úrokové sadzby v celej ekonomike. Majher vysvetľuje, že čím viac za svoje dlhy platí štát, tým viac v konečnom dôsledku platia aj ľudia a firmy na svojich hypotékach a úveroch.
Konsolidácia nestačí
Hoci súčasná vláda deklaruje snahu o ozdravenie financií a prijala konsolidačné balíčky, podľa RRZ tieto kroky neboli dostatočné a je nutné v nich pokračovať. Vláda sa navyše doteraz zameriavala skôr na zvyšovanie príjmov (daní), než na zefektívňovanie výdavkov.
Majher varuje, že ak sa neprijmú ďalšie opatrenia, deficit sa nepodarí znížiť pod päť percent a dlh bude naďalej dynamicky rásť. Podľa odhadov RRZ by mohol na konci volebného obdobia dosiahnuť až 75 % HDP a už za dva roky by mohol v absolútnej hodnote prekročiť 100 miliárd eur, čo je pre slovenské hospodárstvo zásadná a neudržateľná úroveň. Situáciu navyše komplikuje spomaľovanie ekonomiky a obchodné vojny, ktoré znižujú výber daní a prehlbujú deficity.
Ďalšie riziká vysokého dlhu
Okrem už spomínaných vyšších úrokov pre štát a následne aj pre občanov a firmy, prináša rýchlo rastúci verejný dlh aj niekoľko ďalších, systémových rizík, ktoré môžu byť v dlhodobom horizonte ešte nebezpečnejšie. Hovoriť možno aj o strate dôvery investorov a riziku dlhovej krízy, čo sú asi najväčšie hrozby.
Štát si na svoj dlh požičiava predajom štátnych dlhopisov investorom (banky, fondy, poisťovne). Ak dlh rastie príliš rýchlo a investori začnú pochybovať o schopnosti Slovenska ho v budúcnosti splácať, môžu požadovať vyšší úrok, v horšom prípade úplne prestanú krajine požičiavať peniaze.
Netreba zabúdať na to, že štát na finančnom trhu súťaží o peniaze so súkromnými firmami. Keď si vláda masívne požičiava, „odsaje“ z trhu veľkú časť dostupného kapitálu. Pre súkromné firmy zostane na trhu menej voľných peňazí, čo zvyšuje ich cenu – úroky z komerčných úverov rastú.
Firmy si menej požičiavajú na nové technológie, rozširovanie výroby či tvorbu nových pracovných miest. Verejný dlh takto „vytláča“ súkromné investície, ktoré sú motorom dlhodobého ekonomického rastu.
Rastúci verejný dlh tak nie je len abstraktný problém. Je to tichá hrozba, ktorá postupne podkopáva ekonomickú stabilitu krajiny, zdražuje život pre všetkých, brzdí rast a znižuje našu schopnosť čeliť budúcim výzvam. Práve preto inštitúcie ako Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bijú na poplach a volajú po zodpovednom a udržateľnom hospodárení.
Slováci sa majú horšie ako pred rokom
Na nepriaznivý (či nedostatočný) dôsledok konsolidácie a aktuálneho smerovania slovenskej ekonomiky poukazuje aj prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit Slovakia, ktorý sa uskutočnil začiatkom júna. Vyplýva z neho, že viac ako polovica Slovákov, konkrétne 52 %, vníma svoju aktuálnu finančnú situáciu horšie ako v roku 2024.
Navyše, až 80 % Slovákov má medziročne vyššie mesačné výdavky, pričom tretina respondentov ich označila za výrazne vyššie.
Najčastejšie (u 32 % opýtaných) stúpli mesačné náklady na domácnosť o 100 až 200 eur. Podľa analytika Home Creditu Jaroslava Ondruška tento nárast pociťujú najmä štvorčlenné domácnosti, obyvatelia Bratislavy a ľudia vo veku od 36 do 53 rokov.
Ako hlavné dôvody vyšších výdavkov uviedli respondenti celkové zdražovanie (80 %), konkrétne potom drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) a za energie (50 %).
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
