Koaličné strany sa konečne rozhodli vyhovieť návrhu Andreja Danka, šéfa Slovenskej národnej strany (SNS), o zrušení transakčnej dane pre živnostníkov a malé firmy s obratom do 100-tisíc eur. Táto výnimka však znamená výpadok značnej sumy peňazí pre štátnu pokladnicu, čo je diera, ktorá z hľadiska konsolidačného úsilia nemôže ostať nevyplnená. Preto došlo na náhradné opatrenie – prídeme o štátny sviatok, čo môže mať vplyv nielen na vyťaženosť slovenských zamestnancov, ale aj ich plat. Čo presne ich po finančnej stránke čaká priblížil denník Pravda.
Návrh zákona, ktorý je aktuálne posunutý do druhého čítania, predpokladá, že Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý pripadá na 17. novembra, síce zostane štátnym sviatkom, no bez statusu dňa pracovného pokoja. Môže sa to zdať ako drobná zmena, no opak je pravdou. Podľa zákona totiž príplatky za prácu patria zamestnancom iba za prácu v dňoch pracovného pokoja, nie v bežný sviatok.
To znamená, že zamestnanci za prácu v pôvodne štátny sviatok nedostanú žiadne príplatky navyše, čo priamo vedie k poklesu ich príjmov. Príplatky, ktoré boli doteraz vyplácané za prácu počas sviatku, pritom predstavovali najmenej 100 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Štatny sviatok pomáhal finančne aj psychicky
Ako príklad môžeme použiť zamestnanca s minimálnou mzdou, ktorá v tomto roku dosahuje 816 eur mesačne, respektíve 4,690 eura na hodinu. Pri osemhodinovej pracovnej zmene môže kvôli jednému zrušenému sviatku prísť o príplatok vo výške až 37,5 eura. Po novom bude za prácu 17. novembra dostávať len svoj bežný plat, bez akéhokoľvek navýšenia.
Stojí za zmienku, že nejde o prvý prípad takejto úpravy. Minulý rok bol podobným spôsobom zrušený 1. september, teda Deň Ústavy SR, ako sviatok pracovného pokoja. Aj vtedy sviatok zostal v kalendári, avšak zamestnanci prišli o zákonný nárok za prácu počas tohto dňa.
Ozývajú sa aj odborári
Kritiku voči novej úprave vyjadrila aj Konfederácia odborových zväzov. Konkrétne upozorňuje, že zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja povedie nielen k poklesu príjmov zamestnancov, ale aj nárastu počtu odpracovaných hodín.
Slovenský model trhu práce je podľa odborárov stále založený na nízkych mzdách a vysokej pracovnej záťaži. Upozorňujú, že až 11,2 percenta zamestnancov pracuje v noci, 15,8 percenta pracuje v sobotu a 12,2 percenta v nedeľu. Taktiež 23,3 percenta zamestnancov pracuje na zmeny. Priemerný týždenný pracovný čas na Slovensku dosahuje 39,6 hodiny, čo je nad priemerom Európskej únie (37,1 hodiny).
KOZ hodnotí tento stav ako neudržateľný a varuje pred negatívnym dopadom na zdravie a kvalitu života pracujúcich. Odborári upozorňujú, že Slovensko stále zaostáva za vyspelými krajinami v produktivite aj v priemerných mzdách. Podľa nich by sa štát mal sústrediť na opatrenia podporujúce vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov a modernizáciu pracovných procesov, ktoré by viedli k vyšším mzdám bez nutnosti predlžovania pracovného času.
Neprehliadnite
Stále sme na tom „dobre“
Na druhú stranu však Slovensko stále patrí medzi krajiny s relatívne vysokým počtom dní pracovného pokoja. V súčasnosti ich je štrnásť. Štátnych sviatkov máme šesť, z ktorých štyri sú zároveň dňami pracovného pokoja. Okrem nich existujú aj pamätné dni, ktorých je až dvadsaťtri – tie však nie sú spojené s nárokom na voľno.
Dni pracovného pokoja sú dôležité nielen symbolicky, ale aj legislatívne. V tieto dni majú zamestnanci nárok na mzdové zvýhodnenie alebo náhradné voľno. Rušenie ich statusu znamená nielen finančný dopad na zamestnancov, ale aj zmenu v každodennom režime práce a oddychu.
