Problém s hospodárskym rastom nemá iba Slovensko, ale celá Európska únia (EÚ). Uviedol to predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v reakcii na zhoršenie prognózy domáceho ekonomického rastu Národnou bankou Slovenska. Premiér zároveň opätovne zdôraznil hroziace problémy v prípade úplného zastavenia toku plynu z Ruska, píše denník Teraz.sk.
Hlavne EÚ má byť problémom
Podľa premiéra je Slovensko exportne orientovaná krajina napojená na EÚ, ktorá má momentálne obrovský problém s hospodárskym rastom.
„My sme malá otvorená krajina, máme obrovský podiel automobilového priemyslu, my sme stále ešte do určitej miery na tom dobre, lebo máme pozitívny hospodársky rast,“ skonštatoval predseda vlády.
Opäť hovoril o plyne
V prípade možného zastavenia dodávok plynu z Ruska, ktoré plánuje EÚ od roku 2028, vymenoval Fico viacero významných problémov.
Ako prvú vážnu prekážku označil poplatky za prenos, keďže pri toku plynu cez viacero krajín zo západu môžu byť tranzitné poplatky podstatne vyššie. Upozornil tiež, že po zastavení toku z východu okamžite stúpne aj cena samotnej komodity.
Problém podľa neho predstavuje aj fakt, že Slovensko ako vnútrozemská krajina nemá priamy prístup k terminálom na skvapalnený plyn (LNG).
Fico sa taktiež pýta, kto bude kompenzovať škody v prípade, že cena plynu pre domácnosti vzrastie, a čo sa stane so žalobou od Gazpromu v hodnote 16- až 20-miliárd eur, ktorú môže ruská spoločnosť na Slovensko podať.
Sankcie len-tak neodobrí
Premiér zopakoval svoj postoj, že pokiaľ nebude poznať odpovede na tieto otázky, nevidí žiadny dôvod, aby súhlasil s pripravovaným osemnástym sankčným balíkom voči Rusku.
Neprehliadnite
Zároveň však uviedol, že Európska komisia (EK) si podľa neho uvedomuje, že Slovensko bude v prípade úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska najpostihnutejšou krajinou, a preto považuje jej prístup za konštruktívny.
Pripomenul tiež, že samotné zastavenie dodávok má byť prijaté ako legislatívny akt, teda kvalifikovanou väčšinou, kde Slovensko na rozdiel od sankcií nemá právo veta.
Slovensko vs. Európska únia
Slovensko a Maďarsko sa na pondelkovom zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu postarali o poriadny rozruch, keď ako jediné dve krajiny zablokovali prijatie spoločného vyhlásenia o pláne úplne odstaviť ruský plyn na území bloku do konca roka 2027. O postoji dvojice krajín pôvodne informoval poľský námestník ministra pre klímu Krzysztof Bolesta.
Podľa Bolestu sa na ambicióznom pláne, ktorý má jasne definovať kroky k zvýšeniu energetickej bezpečnosti Únie, zhodlo 25 členských štátov. „Žiaľ, Rada závery neschválila, pretože dve delegácie nesúhlasili s ich prijatím,“ uviedol Bolesta s odkazom na Slovensko a Maďarsko.
Ako sme spomenuli, Fico dlhodobo kritizuje zámer EÚ odstrihnúť sa od ruského plynu a všeobecne ruských energetických surovín. Považuje to za neuvážené konanie, ktoré so sebou môže priniesť vážne následky.
Podľa neho si Komisia vedome vybrala „ľahšiu cestu“ a obišla potrebu jednomyseľnosti, pretože vedela, že v prípade plynu by ju nedosiahla. Aj keď bude Slovensko pri hlasovaní pravdepodobne prehlasované, Fico deklaroval, že s návrhom určite nebude súhlasiť.
Ako taktický krok požiadal ministra zahraničných vecí Juraja Blanára, aby na stredajšom rokovaní žiadal odklad schvaľovania ďalšieho sankčného balíka voči Rusku (kde je potrebná jednomyseľnosť), až kým sa nevyrieši problém so zastavením dodávok plynu.
Fico predostrel viacero vážnych otázok a rizík spojených s týmto plánom. Pýta sa, či bude pre Slovensko zabezpečený dostatok plynu a aké má krajina garancie, že v prípade krízy jej partneri ako Nemecko či Česko plyn poskytnú.
Zároveň varoval, že toto rozhodnutie automaticky povedie k zvýšeniu cien plynu pre domácnosti aj prepravných taríf, pričom odhady hovoria o náraste o 40 až 50 percent.
Vyjadrili sa aj zamestnávatelia
Do ostrých debát sa zapojila už aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Vzhľadom na uvedené riziká zamestnávatelia neprichádzajú len s kritikou, ale aj s konkrétnymi požiadavkami. V prvom rade požadujú vytvorenie analytického tímu, ktorý by zmapoval presné dopady pripravovanej legislatívy na jednotlivé členské štáty.
Zároveň apelujú na spustenie odborných diskusií na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť spravodlivý kompenzačný mechanizmus, ktorý by pomohol firmám aj domácnostiam v najviac zasiahnutých krajinách. Hlasovanie o návrhu by sa preto podľa asociácie malo odložiť, až kým nebudú známe všetky dopady.
Kľúčovou politickou požiadavkou zamestnávateľov je, aby sa takéto zásadné rozhodnutia nerobili jednostranne, ale aby podliehali princípu jednomyseľného schvaľovania všetkými členskými štátmi.
Prečítajte si tiež
Aktuálne sa horlivo diskutuje aj o cenách plynu v najbližšom roku. Keďže štát plánuje ukončiť plošnú energopomoc, mnohé domácnosti sa obávajú podstatne vyšších faktúr.
Vláda sa takto rozhodla predovšetkým kvôli tomu, že plošné dotovanie cien energií je veľmi nákladným opatrením, ktoré spomaľuje proces konsolidácie.
Čo môžete očakávať a či skutočne pôjdu ceny energií hore sa dozviete v samostatnom článku.
