Vek odchodu do dôchodku sa na Slovensku od 1. júla mení a prispôsobuje sa strednej dĺžke dožitia. Pre ľudí narodených v roku 1967 to znamená konkrétne zmeny a konečne jasno v tom, kedy budú môcť odísť do starobného dôchodku. Ministerstvo práce totiž vydalo novú vyhlášku, ktorá presne určuje vek odchodu do penzie pre tento ročník, na čo upozornil aj expert Jozef Mihál. Téme sa venuje server Peniaze.sk.
Podľa zverejnenej vyhlášky č. 148/2025 Z. z. budú mať muži narodení v roku 1967 a ženy z tohto ročníka, ktoré nevychovali deti, nárok na dôchodok po dovŕšení veku 64 rokov a 1 mesiac. Pre ženy, ktoré vychovali deti, však platia úľavy.
Žena s jedným vychovaným dieťaťom bude môcť odísť do dôchodku vo veku 63 rokov a 7 mesiacov, žena s dvoma deťmi vo veku 63 rokov a 1 mesiac a ženy, ktoré sa starali o tri alebo viac detí, môžu ísť do penzie už v 62 rokoch a 7 mesiacoch.
Prečo sa mení vek odchodu do dôchodku?
Dôvodom týchto úprav je fakt, že Slovensko od 1. júla 2025 už nepracuje s pevnou hranicou dôchodkového veku. Namiesto toho sa každý rok upravuje podľa výpočtov Štatistického úradu SR, ktorý sleduje očakávanú strednú dĺžku života.
Ministerstvo práce potom tieto dáta využíva na výpočet takzvaného všeobecného dôchodkového veku, ktorý zverejňuje v Zbierke zákonov. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, keďže s predlžujúcim sa životom sa predlžuje aj čas strávený na dôchodku.
Kľúčový orientačný bod
Pre ročník 1967, ktorého príslušníci sa už nachádzajú v období aktívneho plánovania dôchodku, sú tieto informácie kľúčovým orientačným bodom. Presný dátum im umožňuje lepšie si naplánovať financie, zvážiť možnosti druhého piliera či prípadného predčasného dôchodku.
Odborníci odporúčajú sledovať oficiálne informácie na stránke Sociálnej poisťovne alebo vo svojom elektronickom účte poistenca a v prípade nejasností sa obrátiť na odborníkov, napríklad v Centrách právnej pomoci.
Ďalšie dôležité zmeny
Toto však nie je jediná dôležitá zmena, o ktorej by ste mali vedieť. Určite vás poteší aj správa, že po dlhých mesiacoch rokovaní dospeli odborové organizácie, zástupcovia miest a obcí i vláda k spoločnej dohode. Konkrétne vznikla kolektívna zmluva, ktorá taktiež nadobudne účinnosť od 1. júla. Platiť bude až do 31. decembra tohto roka.
Táto zmluva prináša výrazné benefity zamestnancom pracujúcim pre štátny sektor. Napriek tomu, že jej schvaľovací proces trval dlhšie ako zvyčajne, zainteresované strany napokon dospeli k obojstranne akceptovateľnému kompromisu.
Jednou zo základných požiadaviek Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) bolo, aby pracovníci samospráv dostali jednorazovú finančnú odmenu vo výške 800 eur na zamestnanca. Tento bonus mal samosprávam pomôcť vykompenzovať náročnú ekonomickú situáciu zapríčinenú výrazným medziročným výpadkom príjmov. Oproti minulému roku sa príjmy samospráv znížili dohromady až o 1,3-miliardy eur, čo bolo hlavným argumentom pre získanie mimoriadnych finančných prostriedkov od štátu.
Nová kolektívna zmluva vyššieho stupňa v praxi znamená viacero zamestnaneckých benefitov nad rámec zákonne stanovenej minimálnej ochrany zamestnancov. Popri navýšení počtu dní dovolenky o týždeň navyše, pristúpili sociálni partneri k dohode na ďalších dvoch mimoriadnych dňoch voľna. Ich konkrétne čerpanie bude môcť zamestnanec individuálne dohodnúť so svojím zamestnávateľom. Zmluva zároveň upravuje aj možnosť prispievania zamestnávateľa do tretieho piliera dôchodkového sporenia.
Budúce dôchodky už nebudú také štedré
Späť k dôchodkom, momentálne je veľmi benevolentný nielen systém nástupu do dôchodku, ale aj sumy, ktoré štát seniorom vypláca. Ako to bude v budúcnosti, teda v prípade mladších ročníkov? Vraj nie až tak ružové. Dôchodky pre mladšie generácie majú byť výrazne nižšie ako tie, ktoré sú vyplácané teraz.
Nižšie dôchodky pritom nehrozia len súčasnej Generácii Alfa či predošlej Generácii Z. Podľa Mihála dostanú na penzii menej peňazí všetci tí, ktorí sa narodili po roku 1988. A o akých sumách je reč? Žiaľ, rozhodne nie nízkych. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to de facto bez akejkoľvek zmeny v legislatíve.
Hlavným dôvodom sú odlišné pravidlá započítavania poistných období do dôchodku, ktoré sa v minulosti zohľadňovali oveľa priaznivejšie.
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Prečítajte si tiež
Priebežné znižovanie dôchodkov však v skutočnosti zrejme budú mať na svedomí aj legislatívne zmeny. Viacerí odborníci totiž varujú štát, že súčasný dôchodkový systém nie je udržateľný. Hovoria predovšetkým o trinástom dôchodku, ktorý štátnu pokladnicu stojí až príliš obrovské množstvo peňazí.
A to nie je jediný problém. Trinásty dôchodok tiež nie je adresný – každý dôchodca dostane rovnakú sumu, bez ohľadu na jeho finančnú sitáciu, takže o rovnakú sumu si prilepšia bohatí aj chudobní. A aby toho nebolo málo, finančné prostriedky by mohol podľa mnohých štát skôr poskytnúť tým, ktorí sú naozaj ohrození chudobou. Nie sú nimi seniori, ale neúplné rodiny s deťmi.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
