Slovensko čelí vážnemu ekonomickému riziku v dôsledku rekordného počtu dôchodcov. Aktuálne už až 33,2 % populácie Slovenska dostáva dôchodkovú dávku v niektorej forme. Ide o najvyšší podiel zo všetkých krajín Európskej únie, kde priemer dosahuje 27,2 %. Podľa čerstvo publikovaných údajov Eurostatu za rok 2023 to predstavuje značné ekonomické riziko, ktoré analytici prirovnávajú k situácii v Grécku pred jeho sociálnym a finančným kolapsom.
V medziročnom porovnaní počet slovenských dôchodcov stúpol o viac než 45-tisíc a aktuálne ich počet presiahol 1,82 milióna. Tento rýchly rast má závažné následky na verejné financie a spôsobuje neúnosné zvýšenie nákladov štátu na dôchodky a ďalšie sociálne dávky.
Rastúce výdavky zaťažujú slovenskú ekonomiku
Rast počtu dôchodcov sa prejavuje najmä zvýšením výdavkov na starobné dôchodky. Tie sa podľa aktuálnych údajov od roku 2021 zvýšili z pôvodných 6,5 % HDP na 7,6 % HDP v roku 2023. Takýto prudký nárast výdavkov výrazne zaťažuje štátny rozpočet a zvyšuje riziko prehlbovania deficitu a zadlžovania krajiny.
Jednou z hlavných príčin rekordného podielu dôchodcov na Slovensku je relatívne nízky vek odchodu do penzie a vysoký počet ľudí poberajúcich invalidné dôchodky. Najkritickejšia situácia je v skupine ľudí vo veku 50 až 74 rokov, kde na Slovensku až 55 % z nich poberá dôchodok. Európsky priemer je pritom len 45 %, pričom Grécko po ekonomických reformách tento podiel znížilo na 33 %.
Experti z inštitútu Dáta bez pátosu upozorňujú aj na veľký počet tzv. „papierových invalidov“, teda ľudí, ktorých zdravotné problémy sú síce uznané formálne, no reálne nebránia ich pracovnej aktivite. Celkové sociálne výdavky na invalidov a zdravotne znevýhodnených ľudí dosahujú až 25 % celkových sociálnych výdavkov krajiny, čo je približne o 1,5 miliardy eur ročne viac, než je priemer v EÚ.
Dôchodková reforma je nutná, hrozí ekonomický kolaps
Ďalšou významnou komplikáciou, ktorá ešte viac zhoršuje situáciu verejných financií, je trinásty dôchodok, ktorý slovenská vláda v uplynulých rokoch zaviedla. Ročné náklady na toto opatrenie sa vyšplhali na približne jednu miliardu eur, čo ďalej prehlbuje nerovnováhu vo financovaní dôchodkového systému.
Bez zásadnej reformy dôchodkového systému Slovensko čaká podľa expertov scenár podobný gréckemu ekonomickému kolapsu, ktorý pred niekoľkými rokmi vyvolal celoeurópsku finančnú krízu. Podľa odborníkov už nejde len o politickú otázku, ale ekonomickú nevyhnutnosť, ktorá vyžaduje bezodkladné a razantné kroky.
V krajinách ako Dánsko či Švédsko dokázali podobným problémom predísť zavedením vyššieho veku odchodu do dôchodku, znížením počtu invalidných dôchodcov a celkovým zefektívnením dôchodkového systému. Slovensko tieto reformy doposiaľ nezrealizovalo a podľa odborníkov sa čas na ich zavedenie kráti.
Neprehliadnite
Je čas na odvážne kroky, inak príde tvrdý dopad na budúce generácie
Analytici varujú, že slovenský dôchodkový systém v súčasnej podobe dlhodobo neprežije. Počet dôchodcov prudko rastie, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí ich dôchodky financujú prostredníctvom daní a odvodov, klesá. Situácia je podľa odborníkov neudržateľná a vedie ku katastrofálnemu scenáru, kde budúce generácie môžu očakávať podstatne nižšie dôchodky, než majú súčasní dôchodcovia.
Preto analytici apelujú na vládu, aby okamžite začala so systémovou reformou, ktorá by zabezpečila udržateľnosť sociálneho systému a zabránila ekonomickému kolapsu. Bez okamžitej reakcie Slovensko podľa dostupných údajov čoskoro čaká krízový vývoj, ktorý by výrazne poškodil životnú úroveň súčasných aj budúcich dôchodcov. Čas na zásadné opatrenia je práve teraz.
