Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko stupňuje tlak na svojich koaličných partnerov v otázke zahraničnopolitického smerovania krajiny. Po sobotňajšom sneme národniarov vyzval premiéra Roberta Fica, aby sa téma neutrality Slovenska posunula od rečí k vážnym debatám, ktoré by zahŕňali aj možnosť vystúpenia z NATO. Pre štát by to znamenalo zmeny (takmer) bezprecedentných rozmerov. Téme sa venuje denník Pravda.
Danko apeluje na Fica: Von z NATO
Danko uvítal, že sa otvára otázka neutrality, ktorú tento týždeň načrtol aj samotný premiér Fico. Zároveň však vyzval predsedu vlády a ministra obrany Roberta Kaliňáka, aby ukázali odvahu a povedali, či sú pripravení na odchod z Aliancie. Podľa Danka je jedna vec „šplech“ a druhá „slovo chlapa“. „Tak poďme do toho pán Fico! Poďme sa baviť koľko stojí neutralita a poďme sa baviť či má zmysel byť členmi NATO,“ vyhlásil Danko.
Tento tlak prichádza v kontexte diskusií o navyšovaní obranných výdavkov. Danko zopakoval, že SNS je stále presvedčená, že prezident Peter Pellegrini by nemal v NATO podporiť vyššie výdavky na zbrojenie. Podľa neho, ak bude Slovensko „vydierané“ členskými štátmi, aby investovalo „šialené peniaze“ do zbrojenia, bude stáť pred rozhodnutím, či z NATO odísť.
Čo je NATO?
NATO, celým názvom Organizácia Severoatlantickej zmluvy, je politicko-vojenská aliancia, ktorá spája krajiny Európy a Severnej Ameriky. Jej hlavným a základným cieľom je zaručiť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami. Sídli v belgickom Bruseli.
Aliancia vznikla krátko po druhej svetovej vojne, konkrétne 4. apríla 1949 podpisom Severoatlantickej (Washingtonskej) zmluvy. Jej založenie bolo priamou reakciou na rastúcu hrozbu a rozpínavosť Sovietskeho zväzu. Západné demokracie sa rozhodli vytvoriť spoločný obranný pakt, ktorý by odradil akýkoľvek potenciálny útok a zabránil vzniku ďalšieho veľkého konfliktu v Európe.
NATO teda možno považovať za akúsi „záruku“ toho, že ak by nás nedajbože napadla iná krajina, automaticky by tým vyhlásila vojnu aj ostatným štátom, ktoré sú členmi organizácie. Táto skutočnosť má útočníka odradiť od toho, aby „stiskol červený gombík“, keďže by si tým mohol zabezpečiť katastrofické dôsledky. Dá sa teda povedať, že členstvo v NATO má z hľadiska vojnových konfliktov viac-menej prevenčný charakter.
Na koľko by to štát vyšlo?
Predseda národniarov je presvedčený, že neutralita by Slovensko nemusela vyjsť drahšie ako navyšovanie prostriedkov do zbrojenia v rámci NATO. „Ak bude výdavok na zbrojenie 5 % HDP, to znamená 7 miliárd eur, pochybujem, že neutralita bude drahšia,“ uviedol Danko.
Pripomeňme, že premiér Fico tento týždeň v súvislosti s tlakom na zbrojenie sám položil otázku, či by Slovensku „nesvedčala neutralita“, pričom to označil za oficiálne nastolenie témy.
Odkaz koaličným partnerom
Danko po sneme SNS ocenil, že mnohé názory Smeru a SNS sa zbližujú, no zároveň pripomenul, že súčasná vládna koalícia sa nerodila ľahko. „Bez politického gesta SNS, bez tých, pre niekoho smiešnych 5,6 percenta, by Robert Fico nebol premiérom a Peter Pellegrini by nebol prezidentom,“ podotkol.
Na sobotnom sneme sa podľa jeho slov SNS dohodla, že bude oboch najvyšších ústavných činiteľov vyzývať, aby na medzinárodnej úrovni robili to, čo rozprávajú doma. „Čím ďalej viac nás bude dobiehať, ak budeme jedno rozprávať a iné konať,“ zdôraznil a dodal, že neznáša „dvojtvárnosť a falošné úsmevy“.
Na sneme sa podľa Danka hovorilo aj o spolupráci s inými národnými stranami a opätovne sa vymedzil voči politickému smerovaniu EÚ. Potvrdil tiež plnú podporu SNS pre novelu Ústavy SR a zdôraznil potrebu rozvoja cestovného ruchu a športu.
Čo na to opozícia?
Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil pôvodné vyjadrenie premiéra na tému neutrality za škandalózne a blúznenie. Zdôraznil, že neutralita v realite znamená jediné, a síce vystúpenie Slovenska z NATO, čo je pre bezpečnosť krajiny absolútne kľúčové. Šimečka obvinil Fica, že spochybňuje celé zahraničnopolitické ukotvenie krajiny a „podhadzuje nás Putinovi“.
Nepriamo, no jasne, zareagoval aj koaličný partner a predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Pripomenul, že všetci traja najvyšší ústavní činitelia, vrátane Roberta Fica, podpísali memorandum o jasnom ukotvení Slovenska v EÚ a NATO. Zdôraznil, že členstvo v Aliancii poskytuje Slovensku bezpečnostný dáždnik a strana Hlas bude aj naďalej garantom toho, že sa krajina od tohto smerovania neodkloní.
Pre lepšie porozumenie – Slovensko je členom NATO od roku 2004 a spolieha sa na kolektívnu obranu. V kontexte Ficových slov viacerí pripomínajú osud krajín, ktoré boli neutrálne. Exemplárnym príkladom je Ukrajina, ktorá bola neutrálna, keď ju v roku 2022 napadlo Rusko, ktoré na jej neutralite trvá aj naďalej a je proti jej členstvu v NATO.
Naopak, Fínsko a Švédsko po desaťročiach neutrality svoje postoje po ruskej agresii prehodnotili a do Aliancie vstúpili. Ak by Slovensko naozaj vystúpilo z NATO, paradoxne by muselo svoje výdavky na obranu ešte výrazne navýšiť, aby dokázalo samostatne zaistiť svoju bezpečnosť.
Prečítajte si tiež
Vzťahy medzi Slovenskom a Európskou úniou nie sú zrovna ideálne. A nevyplýva to len z myšlienky vlády nad neutralitou, ale aj z jej postoja voči zákazu dodávok ruských energií na územie bloku, ktorý by mal nadobudnúť platnosť od roku 2028. Premiér SR tvrdí, že tento krok môže spôsobiť nedostatok plynu pre slovenské domácnosti, ako aj výrazný nárast jeho ceny. Obáva sa tiež „pokuty“ od ruského Gazpromu, s ktorým má Slovensko aktuálne podpísaný kontrakt.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
