Slovensko sa ocitlo v dôležitých pretekoch s časom – musí stihnúť vyčerpať všetky peniaz z Plánu obnovy a odolnosti. Z celkovej alokácie 6,4-miliardy eur zostáva minúť ešte 2,4-miliardy, no na splnenie všetkých míľnikov a cieľov zostáva už len približne 400 dní. Zástupcovia Európskej komisie (EK) preto počas nedávnej misie v Bratislave vyzvali vládu Roberta Fica, aby výrazne zrýchlila svoje tempo. Téme sa venujú Aktuality.sk.
Tempo je pomalé, treba zabrať
Generálna riaditeľka pracovnej skupiny pre reformy a investície Céline Gauer, ktorej úlohou je dohliadať na plán obnovy, počas stretnutia s novinármi v Bratislave uviedla, že je nevyhnutné, aby Slovensko zrýchlilo tempo implementácie plánu. Podľa nej doterajšie tempo, keď bolo dokončených len päť žiadostí o platbu z celkových deviatich, nie je dostatočné na včasné splnenie všetkých záväzkov.
Vicepremiér pre plán obnovy Peter Kmec nateraz očakáva, že šiestu žiadosť o platbu pošle Slovensko koncom tohto mesiaca. Siedmu chce poslať na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka a ôsmu v apríli budúceho roka.
Slovensko pod časovým tlakom
Vláda si uvedomuje, že niektoré projekty sa do finálneho termínu v auguste 2026 nestihnú zrealizovať. „Aktuálne prebieha identifikácia opatrení, ktorých míľniky a ciele nebude možné naplniť,“ potvrdil úrad vicepremiéra Petra Kmeca. Peniaze z takýchto projektov sa budú musieť presunúť inam.
Jeden takýto presun už nastal, keď vláda musela požiadať Komisiu o presun 400-miliónov eur pôvodne určených na znižovanie emisií v U.S. Steel, a to z dôvodu zmeny majiteľa oceliarní. Tieto prostriedky sa presunuli napríklad na nemocnice a komunitné centrá.
Medzi najkomplikovanejšie projekty, ktorým hrozí meškanie, patria plány na výstavbu dvoch veľkých a dvadsiatich regionálnych nemocníc či vytváranie inovatívnych konzorcií medzi univerzitami a firmami.
Céline Gauer však upozornila, že vláda nemá pri presúvaní peňazí úplne voľné ruky. Aj nové projekty musia spĺňať prísne požiadavky na zelenú a digitálnu transformáciu a nesmú spôsobovať významné škody životnému prostrediu.
Spory a zákony
Plán obnovy sa takmer na rok zasekol pri štvrtej žiadosti o platbu v hodnote 924-miliónov eur. Komisia mala pochybnosti, či Slovensko dostatočne ochráni finančné záujmy EÚ po tom, ako vláda schválila kontroverznú novelu trestného zákona, ktorá znížila tresty za ekonomické zločiny. Platba bola napokon schválená až po desiatich mesiacoch, presnejšie v októbri 2024.
Zdržaniam sa však nevyhla ani predošlá garnitúra Eduarda Hegera. Druhá platba meškala takmer štyri mesiace kvôli problémom so zavedením výdavkových limitov.
Premiér Robert Fico tento týždeň potvrdil, že deviata a posledná žiadosť o platbu v hodnote 579-miliónov eur má byť predložená v septembri budúceho roka, teda v poslednom možnom termíne.
Komisia však varuje, že v prípade tejto poslednej žiadosti bude platiť pravidlo, že akákoľvek chyba bude automaticky znamenať prepadnutie peňazí. Na rozdiel od eurofondov, tieto peniaze sa „nevracajú do Bruselu“, ale jednoducho sa pre Slovensko nikdy nevyplatia, keďže sú financované prostredníctvom pôžičiek na finančných trhoch.
Deje sa toho viac: Slovensko môže prísť o eurofondy
Pokiaľ ide o finančné prostriedky od EÚ, Slovensko sa postupne stáva akýmsi „problémovým žiakom“. Nedávno nemecký kancelár pohrozil, že pokiaľ bude vláda pokračovať v aktuálnom smerovaní, vyzve Brusel na rozhodnutie pozastaviť vyplácanie eurofondov pre našu krajinu. Podrobnejšie sme sa tejto téme, vrátane problémov, ktoré vedenie EÚ považuje za najvážnejšie, venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
