Slovenské domácnosti čaká v najbližších rokoch nový významný výdavok, ktorý výrazne ovplyvní ich rodinné rozpočty. Očakávané zvýšenie nákladov vyplýva zo zavedenia obchodovania s emisiami, ktoré začne platiť od roku 2027 ako súčasť Európskej zelenej dohody. Do tejto schémy budú spadať všetky budovy na Slovensku a priplatia si bez rozdielu rodinné domy aj bytové komplexy. Podľa informácií z analýz Platformy Budovy pre budúcnosť by tento nový emisný poplatok mohol ročne stáť domácnosti od približne 72 eur až po 360 eur navyše, pričom najviac zasiahnuté budú staršie, nezateplené objekty.
Najvyššiu záťaž pocítia staré rodinné domy a nezateplené byty
Údaje ukazujú, že aktuálne najvyššie emisie produkujú domácnosti vykurované fosílnymi palivami, najmä plynom a uhlím. Práve tieto domácnosti si ročne priplatia najviac. Majitelia nezateplených rodinných domov môžu očakávať mesačne až o 30 eur vyššie náklady za energie, čo predstavuje ročné náklady vyššie až o 360 eur. Priemerný rodinný dom, ktorý má aspoň čiastočne realizované energetické opatrenia, zaznamená dodatočný mesačný výdavok približne 20 eur, teda ročne približne 240 eur.
V prípade bytových domov budú navýšenia menšie, napriek tomu však výrazne zasiahnu mnohé domácnosti. Ľudia žijúci v starších nezateplených bytoch zaplatia mesačne zhruba o 10 eur viac, čo znamená ročné zvýšenie výdavkov na úroveň 120 eur. Pre domácnosti žijúce v štandardne zaizolovaných bytových domoch pôjde o miernejší dopad približne 6 eur mesačne, teda asi 72 eur ročne.
Z analýz zároveň vyplýva, že hlavným faktorom určujúcim výšku poplatkov bude energetická efektívnosť budov. Situácia tak bude obzvlášť náročná pre domácnosti, ktoré doteraz neuvažovali o rekonštrukciách a zatepľovaní.
Riešením je systematická obnova nehnuteľností
Za súčasných okolností zostáva jedinou dlhodobo efektívnou cestou, ako domácnosti ochrániť pred budúcim zvyšovaním poplatkov, dôsledná obnova nehnuteľností. Tá spočíva predovšetkým v kvalitnom zateplení budov, výmene pôvodných okien za moderné a nízkoenergetické, ako aj v inštalácii nových efektívnych vykurovacích systémov. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na zníženie spotreby energie, a tým pádom aj zníženie množstva produkovaných emisií.
Odborníci v oblasti stavebníctva a energetiky predpokladajú, že na Slovensku si v dohľadnom čase vyžaduje komplexnú renováciu a energetickú obnovu približne 144-tisíc rodinných domov a 115-tisíc bytových jednotiek v bytových domoch. Finančné nároky týchto rekonštrukčných opatrení sa pohybujú približne na úrovni 3,5 miliardy eur pri rodinných domoch a zhruba 1,76 miliardy eur v prípade bytových domov. To predstavuje významnú finančnú záťaž, ktorú väčšina domácností nezvládne sama bez pomoci štátu alebo iných dostupných zdrojov.
Zmiernenie dopadov zavedenia ETS2
Na národnej aj európskej úrovni sa očakáva zavedenie systému podpory, ktorý pomôže zraniteľným skupinám obyvateľov zvládnuť finančné dosahy nových regulácií. Ide o Sociálno-klimatický fond (SKF), na ktorý pôjde časť príjmov získaných práve z predaja emisných kvót v rámci nového systému ETS2. SKF má za úlohu prioritne podporovať opatrenia vedúce k znižovaniu používania fosílnych palív v domácnostiach.
Znamená to, že obyvatelia by mohli získať finančnú podporu napríklad na výmenu okien, dodatočné zateplenie či modernizáciu vykurovacích zdrojov. Takto investované prostriedky by mohli nielen obmedziť rastúce životné náklady domácností, ale zároveň celoplošne zvýšiť ekologickú efektívnosť slovenských domovov. Okrem sociálneho aspektu by tieto investície znamenali aj prínos pre domáce hospodárstvo vo forme rastu zamestnanosti a rozvoja stavebného sektora.
V súlade s európskou klimatickou politikou má ETS2 jasne definované ciele — do roku 2030 sa majú emisie CO₂ znížiť o približne 42 %. Zavedenie ETS2 má teda pre domácnosti dve stránky: na jednej strane dodatočné finančné zaťaženie prostredníctvom poplatkov za emisie a na strane druhej motiváciu na aktívne znižovanie závislosti na fosílnych palivách a investície do dlhodobého ekologického riešenia bývania.
V najbližších rokoch preto bude kľúčové, ako slovenské verejné inštitúcie a samotné domácnosti zareagujú na túto novú situáciu. Komplexná rekonštrukcia budov sa podľa dostupných analýz stáva najefektívnejšou cestou, ako sa postaviť k novým emisným poplatkom proaktívne. Domácnosti, ktoré dlhodobo nevyužijú ponúkané nástroje finančnej podpory na obnovu svojich nehnuteľností, nielenže pocítia zvýšenú spotrebu energií, ale vo veľkej miere doplatia aj na stále náročnejšie európske ekologické pravidlá.
