Vláda v Dánsku pristúpila k jednému z najkontroverznejších krokov v oblasti dôchodkového systému v Európe. Krajina zvýšila vek odchodu do dôchodku na 70 rokov. Dánsko sa týmto rozhodnutím zaradilo medzi štáty s najvyššou dôchodkovou hranicou vôbec, napríklad Líbya v minulosti uplatňovala podobne vysoký dôchodkový vek. Tento krok vyvoláva silné rozpaky a výraznú kritiku zo strany verejnosti a odborových organizácií.
Vláda: Zvýšenie veku nutné kvôli udržateľnosti
Rozhodnutie zdvihnúť vek odchodu do dôchodku vláda obhajuje snahou zabezpečiť ekonomickú udržateľnosť dôchodkového systému, ktorý sa potýka s vážnymi výzvami starnúcej populácie a nepriaznivým demografickým vývojom. Dlhodobé prognózy ukazujú, že počet občanov v penzijnom veku rapídne narastá, zatiaľ čo počet ekonomicky aktívnych zamestnancov klesá. Súčasná reforma má podľa predstaviteľov vlády zaistiť dôstojný príjem dôchodcov na dlhé roky dopredu bez ohrozenia stability štátnych financií.
Zástupcovia dánskej obchodnej asociácie zároveň upozorňujú, že trend dobrovoľného zotrvania v zamestnaní aj za hranicou súčasného dôchodkového veku stúpa. Údajne k tomu významne prispieva lepší zdravotný stav obyvateľstva Dánska a rozšírenie flexibilných pracovných modelov, ktoré starším zamestnancom umožňujú pokračovať v práci dlhšie, než tomu bolo v minulých desaťročiach.
Kritika rastie, reforma nerieši náročnosť povolaní
Napriek deklarovanej nevyhnutnosti takéhoto kroku je nová reforma vystavená silnej kritike ekonomických a sociálnych expertov, viacerých odborových organizácií aj politických predstaviteľov opozície. Kritici vláde vyčítajú nedostatok sociálnej citlivosti a upozorňujú na fakt, že jednotne stanovená veková hranica nerieši realitu pestrého spoločenského a pracovného života.

Zvýšenie dôchodkového veku na 70 rokov je totiž problematické najmä pre profesie s vysokou fyzickou záťažou, napríklad v stavebníctve alebo výrobných sektoroch. Zamestnanci v týchto profesiách budú vystavení oveľa väčšiemu riziku zdravotných komplikácií. Reforma hrozí vytvorením značných sociálnych nerovností medzi manuálnymi pracovníkmi a zamestnancami v kancelárskom sektore či tými, ktorí využívajú flexibilné zamestnanie.
Podobné reakcie kritiky už zazneli v iných európskych štátoch. Vo Francúzsku nedávne zvýšenie dôchodkového veku na 64 rokov odštartovalo masové protesty a celonárodné štrajky. Aj v Spojenom kráľovstve existuje legislatívny plán zvyšovať dôchodkový vek až na 67 rokov v rozpätí rokov 2026 až 2028.
Dôchodkový vek rastie naprieč Európou
Rozhodnutie dánskej vlády je súčasťou širšieho trendu posúvania dôchodkových hraníc vo väčšine európskych krajín. Podobne ako Dánsko, i Slovensko uplatňuje postupné zvyšovanie dôchodkového veku. Aktuálne môžu občania Slovenska narodení do roku 1967 odísť do dôchodku vo veku 64 rokov a jeden mesiac, pričom veková hranica pre mladšie generácie sa flexibilne mení v závislosti od strednej dĺžky života.
Dánsky prípad v kontexte Európy patrí medzi tie najradikálnejšie. Aj keď je všeobecné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku spoločným znakom mnohých európskych krajín, dánska hranica 70 rokov predstavuje výrazný odklon od štandardu. V nadchádzajúcich mesiacoch sa preto očakáva pokračovanie ostrých diskusií medzi ekonomickými expertami, zamestnávateľmi, vládou a sociálnymi partnermi.