Tankovanie je pre mnohých ľudí nevyhnutnou aktivitou, ktorá však často vyvoláva zmiešané pocity. Motoristi totiž často nevedia, s akými cenami obľúbených pohonných hmôt, respektíve benzínu a nafty, môžu rátať. Raz sú hore, raz dole, inokedy zase niekde v priemere. Odborníci však pre vás majú dobrú správu. Napriek tomu, že štartuje motoristická sezóna, kedy dopyt po pohonných hmotách zvyčajne rastie, ceny na čerpacích staniciach by mali zostať stabilné.
Po novom tak hovorí aj Jiří Tyleček, hlavný analytik finančných trhov spoločnosti XTB, na ktorého slová upozornil denník Teraz.sk. Konkrétne uvádza, že aj napriek miernym výkyvom zostáva trh s ropou stabilný a bez výrazného trendu.
Podľa jeho prognóz môže aktuálny vývoj priniesť motoristom výrazne lacnejšiu letnú sezónu v porovnaní s minulým rokom. K tejto stabilite pritom má prispievať aj niekoľkomesačný nárast globálnych zásob ropy, čo znižuje pravdepodobnosť prudkého rastu cien.
Zároveň sa očakáva, že prísna politika amerického prezidenta Donalda Trumpa bude naďalej tlačiť dolár smerom nadol, čo zvyšuje výhodnosť nákupu pohonných hmôt pre krajiny platiace v iných menách – vrátane krajín s eurom.
Výrazný trend chýba
Tyleček ozrejmil, že po predchádzajúcom poklese zatiaľ ceny ropy nenabrali jednoznačný smer. Napriek drobným nárastom sa ropa stále obchoduje v cenovom pásme posledných dvoch mesiacov, pričom aj veľkoobchodné ceny sa držia na nižších úrovniach.
Treba doplniť, že ani v najbližších týždňoch sa neočakávajú výrazné impulzy, ktoré by zásadne ovplyvnili ceny palív. Predpovedajú sa len mierne pohyby, presnejšie v jednotkách centov, a to v oboch smeroch.
V tomto smere tiež stojí za zmienku situácia OPEC-u. Kartel aktuálne zápasí s pomerne zložitou situáciou, kedy musí akceptovať nižšie ceny ropy, aby si zachoval svoj podiel na globálnom trhu. Saudská Arábia, ktorá je de facto lídrom kartelu, navyše usiluje o potrestanie producentov, ako sú Kazachstan a Irak, konkrétne za dlhodobé prekračovanie produkčných kvót.
Hrozby však pretrvávajú
Pokiaľ ide o riziká, tie majú prevažne geopolitický charakter. Napätie vo svete stúpa, a to aj na východe, hlavne po ukrajinskom útoku na ruské strategické bombardéry, ktoré prinieslo veľkú neistoty. Objavili sa tiež špekulácie o nových sanckiách zo strany USA, ktoré zvažujú uvalenie až 500-percentného cla na všetky krajiny, ktoré budú pokračovať v dovážaní a využívaní ruskej ropy.
Konkrétne ide o súčasť návrhu, ktorý predložil americký senátor Lindsey Graham – clo má byť uvalené na všetky krajiny, ktoré budú pokračovať v čerpaní energií z Ruska.
Podľa jeho slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Sankcie by mal spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
USA pri slovenských hraniciach
O 500-percentnom cle sa začalo hovoriť okolo toho istého času, keď sa svet dozvedel o vzniku novej dohody o ťažbe vzácnych surovín medzi USA a Ukrajinou. Prebiehať by mala na ukrajinskom území, pričom obecne má dohoda predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne.
Ukrajina od USA zatiaľ nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky, no podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
EÚ zakáže ruský plyn
Opomenúť tiež nemožno skutočnosť, že Brusel plánuje od roku 2027 úplne zakázať dodávky ruských energetických surovín na územie Európskej únie (EÚ). Pochopiteľne, tento plán vyvoláva rozmanité reakcie naprieč celým kontinentom.
Maďarská vláda odmieta návrh predstaviteľov EÚ zakázať dovoz ruských energií, čo oznámil priamo maďarský premiér Viktor Orbán počas rozhovoru pre domáce rádio. Dodal, že jeho krajina bude v rámci rokovaní v Bruseli dôrazne vystupovať proti tomuto opatreniu.
Budapešť upozorňuje, že realizácia návrhu by mala vážne hospodárske dôsledky, a to vo viacerých oblastiach. Postihy by sa vraj neprejavili iba vo forme rastúcich cien energií, ale aj obecného zvýšenia životných nákladov obyvateľstva. Konkrétne v Maďarsku by podľa Orbána zákaz využívania ruského plynu viedol k ročnému zvýšeniu nákladov na energie o dve miliardy eur, po čom by nasledoval prudký rast cien bývania aj komunálnych služieb.
Návrh Európskej komisie zapadá do širšej snahy Únie odstrihnúť sa od závislosti na ruských energiách v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci prebiehajúcich sankčných balíkov už EÚ výrazne obmedzila dovoz uhlia a ropy z Ruska. Plyn, na ktorom je niekoľko členských štátov, vrátane Maďarska, stále do značnej miery závislých, však ostáva poslednou významnou výnimkou.
Cieľom Bruselu je zabezpečiť energetickú sebestačnosť, posilniť bezpečnostnú odolnosť EÚ a zároveň ďalej ekonomicky oslabiť Rusko ako agresora. Viaceré krajiny však upozorňujú, že úplné nahradenie ruských surovín je technologicky, logisticky a ekonomicky náročný proces, ktorý si vyžiada vysoké investície a môže mať výrazné dopady na koncové ceny pre obyvateľov.
Ako dlho vydrží lacné tankovanie?
Toto je otázka, na ktorú nikdy nikto nebude poznať presnú odpoveď. Je ale viac-menej isté, že cenovo výhodné tankovanie nevydrží večne. Práveže už celkom onedlho môže dôjsť k výraznému zdražovaniu.
Dôvodom je zahrnutie nového faktoru do výpočtu cien pohonných hmôt zo strany EÚ. Kým v súčasnosti sú ceny benzínu a nafty ovplyvňované hlavne vývojom na svetových trhoch, od roku 2027 sa do popredia dostane úplne nový faktor, a síce systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS II.
Ide o podstatnú súčasť klimatickej politiky Európskej únie (EÚ), pričom podľa aktualizovaného zoznamu pravidiel sa už nebude týkať len priemyslu, ale aj bežných občanov. Cieľom tohto systému je do rovnice zahrnúť aj emisie, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív v doprave či domácnostiach.
Základom systému ETS II je povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2, ktorú spôsobia produkty ako benzín či nafta. A žiaľ, firmy, ktoré dodávajú tieto produkty na trh, budú musieť tieto dodatočné náklady premietnuť do koncových cien.
Pri očakávanej cene povolenky 200 eur za tonu CO2 by tak mohlo dôjsť k zdraženiu pohonných látok až o 60 centov na liter. Ak by sa súčasná priemerná cena 95-oktánového benzínu pohybovala okolo 1,50 eura, mohla by po zavedení ETS II narásť na 2,10 eura.
Podľa odborníkov z európskych výskumných centier, ako je napríklad nemecké Centrum pre európsky výskum vedené Achimom Wambachom, je takýto vývoj pravdepodobný a realistický. V období do roku 2030 sa navyše predpokladá, že cena emisnej povolenky bude kolísať medzi 100 až 300 eurami za tonu CO2, čo znamená, že v konečnom dôsledku môžu byť cenové výkyvy ešte výraznejšie.
