Asi každý dnes vlastní aspoň jeden bankový účet, na ktorom si uschováva zarobené (alebo inak získané) finančné prostriedky. Mnohí to považujú za bezpečný spôsob uloženia – keďže peniaze fyzicky nemajú pri sebe, je menšie riziko, že ich niekto ukradne. Mnohí však vôbec netušia, čo skutočne sa s peniazmi na bankových účtoch deje. Skutočne tam sú, alebo ide len o čísla na obrazovke?
Pravdou je tá druhá možnosť. Moderné bankovníctvo je silne dynamické, čo znamená, že peniaze uložené na účtoch bankay aktívne využívajú. De facto okamžite ich zapájajú do finančných operácií s cieľom generovať zisk. Na základe poznatkov Bankrate o tom informuje kryptomagazin.sk.
Peniaze na účtoch neležia
Vklady klientov pre banky predstavujú nástroj zarábania. Peniaze na účtoch nenechávajú len-tak ležať, posúvajú ich ďalej vo forme úverov, hypoték a kreditných kariet. Ide o produkty, z ktorých čerpá úroky, ktoré predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov azda každej banky.
Inak povedané – zatiaľ čo na bežnom účte sa spravidla vzťahuje nulový alebo minimálny úrok, od dlžníkov banky inkasujú úroky v rozsahu niekoľkých percent z poskytnutej, respektíve požičanej sumy.
Celý systém zvyčajne funguje na princípe frakčného rezervného bankovníctva. To znamená, že banky držia len malú časť vkladov ako rezervu. Napríklad zo sumy 1 000 eur si ponechajú len 50 až 100 eur, zvyšok poskytnú formou pôžičiek.
Zároveň sa snažia diverzifikovať svoje portfólio aj prostredníctvom investícií do štátnych dlhopisov či firemných obligácií, ktoré predstavujú bezpečnejšie a stabilnejšie formy zhodnocovania kapitálu.
Banky podporujú ekonomiku
Z uvedeného vyplýva, že hoci máte na účte uložené peniaze, v právnom zmysle slova ich banka nevlastní. Spravuje ich. Klienti sa stávajú veriteľmi bánk, pričom tie sú povinné ich vklady vyplatiť na požiadanie. Na základe dôvery, že nie všetci klienti si budú potrebovať vybrať peniaze naraz, môžu voľne narábať s väčšinou vkladov.
Frakčný bankový systém umožňuje, aby bolo v ekonomike viac peňazí, než by zodpovedalo reálnym vkladom, čo môže stimulovať hospodársky rast.
Neprehliadnite
Tento model je však zároveň citlivý na stratu dôvery, ktorá môže spustiť masívne výbery a ohroziť stabilitu banky. A to je jeden z hlavných dôvodov, prečo sú banky prísne regulované. Centrálne banky, ako napríklad Európska centrálna banka (ECB), stanovujú minimálne rezervy, kapitálové požiadavky a pravidlá pre poskytovanie úverov.
Pre ochranu klientov existuje aj systém ochrany vkladov. Konkrétne na Slovensku sú vklady poistené do výšky 100 000 eur na jedného klienta.
Áno, sú tu aj hrozby
Ako ste už zrejme vyrozumeli z predošlých odsekov, rizikom frakčného bankového systému je scenár, kedy by veľká časť klientov naraz požadovala vyplatenie svojich vkladov či úspor. V takom prípade banky nemusia byť schopné všetkým vyhovieť, čo by znamenalo obrovský problém.
Aj na takéto eventuality však sú riešenia. Centrálne banky dokážu zasiahnuť poskytnutím likvidity, zatiaľ čo vlády môžu zaviesť opatrenia na obnovu dôvery, ako napríklad limity na výbery. Stojí za zmienku, že takéto limity boli v minulosti zavedené napríklad počas dlhovej krízy v Grécku.
Samozrejme, kvôli tomuto riziku má frakčný systém množstvo kritikov. Tí ale často ignorujú fakt, že bankový systém je koncipovaný tak, aby podporoval ekonomický rast a efektívne rozdeľoval kapitál.
Treba si uvedomiť, že banka nie je len miestom, kde si uložíte peniaze. Je to aktívny hráč na finančom trhu, ktorý rozhoduje, ako budú peniaze klientov ďalej využité. Rozhodnutia o poskytovaní úverov, investíciách a riadení kapitálu ovplyvňujú nielen jej zisky, ale aj ekonomiku ako celok. Preto by si každý klient mal byť vedomý, že peniaze na účte nezostávajú nečinné, ale sú neustále súčasťou širšieho finančného systému.
