Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) analyzuje takzvané pásmové tarify, ktoré by mohli od 1. januára 2026 zmeniť spôsob, akým slovenské domácnosti platia za energie. Táto revolučná zmena by znamenala, že domácnosti s nižšou spotrebou elektriny či plynu by mali výhodnejšie ceny, zatiaľ čo tie s vyššou spotrebou by si priplatili. Na základe poznatkov TASR o tom informuje magazín TREND.sk.
Regulačný úrad teda pripravuje model, ktorý by rozdelil spotrebu energií do viacerých pásiem. Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka je základné pravidlo jednoduché a sociálne spravodlivejšie – čím menej spotrebujete, tým menej zaplatíte. Predpokladá, že zavedením pásmových sadzieb dôjde nielen k zníženiu celkovej spotreby, ale zvýši sa aj osveta v oblasti využívania energií.
V praxi by to znamenalo, že napríklad za prvých tisíc kilowatthodín ročnej spotreby by domácnosti zaplatili nižšiu, zvýhodnenú cenu. Ak by však ich spotreba prekročila tento stanovený limit, každá ďalšia kilowatthodina by už bola účtovaná vyššou sadzbou.
Pásmové tarify ako moživačný faktor
Cieľom zavedenia pásmových taríf je motivovať domácnosti k rozumnejšiemu správaniu. To zahŕňa napríklad vypínanie spotrebičov, ktoré sa nepoužívajú, investície do úspornejších zariadení alebo lepšie plánovanie spotreby počas dňa.
Podľa Holjenčíka by sa zavedením tohto systému mohla znížiť aj potreba drahých a plošných štátnych dotácií na energie. Zdôraznil, že skúsenosti z iných európskych krajín ukazujú, že pri správnom nastavení môže takýto model fungovať.
Regulátor zvažuje aj dynamické ceny
ÚRSO nedávno načrtlo aj možnosť zavedenia dynamických cien energií, ktoré by taktiež motivovali domácnosti k úspornejšiemu a efektívnejšiemu využívaniu elektriny.
Holjenčík je presvedčený, že trh bez pravidiel by bol pre Slovensko „čistá katastrofa“. „Moje heslo, ktoré neustále opakujem je, že takzvaná zázračná ruka trhu bez rozumnej regulácie nič nevyrieši,“ uviedol nedávno pre agentúru.
Namiesto úplného uvoľnenia trhu preto úrad aktívne analyzuje možnosť zavedenia dynamických cien elektriny, ktoré by sa odvíjali od vývoja na dennom trhu. Holjenčík potvrdil, že tento krok je v súlade s požiadavkami Európskej únie, no úrad k nemu pristupuje pragmaticky a chce ho prispôsobiť slovenským podmienkam.
Neprehliadnite
„Už dnes funguje systém dynamického oceňovania, založený na aktuálnej spotovej cene elektriny. Chceme túto filozofiu a metodiku dynamických cien posunúť ešte ďalej,“ dodal Holjenčík.
Hlavným cieľom zavedenia dynamických taríf je motivovať domácnosti, aby presúvali svoju spotrebu do hodín, keď je elektrina na trhu najlacnejšia. To by im mohlo priniesť výrazné úspory na účtoch. Zároveň by takýto prístup znížil záťaž na elektrickú sieť v špičkových hodinách a znížil by aj celkové náklady v systéme.
Kľúčovým predpokladom pre to, aby mohli domácnosti dynamické ceny využívať, je ich zapojenie do systému inteligentného merania (IMS), teda musia mať nainštalovaný inteligentný merač.
Šéf regulačného úradu uviedol, že momentálne prebieha komplexná analýza trhu a o ďalších krokoch, vrátane možných legislatívnych iniciatív, budú verejnosť informovať. Svoj dlhoročný postoj zhrnul aj odľahčenou poznámkou.
„Hovorí sa, že ako predseda regulačného úradu viete, že robíte dobrú reguláciu, keď vás všetci účastníci trhu nemajú rovnako radi,“ skonštatoval Holjenčík s tým, že táto veta v sebe nesie veľký kus pravdy.
Prečítajte si tiež
Ceny elektriny sú veľmi aktuálnou témou aj v súvislosti s plánovaným ukončením energopomoci od štátu. Slováci, nateraz stále využívajúci štátnu energetickú pomoc, platia jedny z najnižších účtov za elektrinu v celej Európskej únii (EÚ). Hoci je pravda, že časť dotácií pre domácnosti sa má od budúceho roka skončiť, v prípade stabilných trhových cien by to nemalo znamenať výrazné zhoršenie situácie.
Analytici opierajú svoje prepočty o dáta z nemeckého trhu s krátkodobým obchodovaním, ktorý figuruje ako kľúčový ukazovateľ pre strednú Európu.
S akými číslami prišli sa dozviete v samostatnom článku na tomto odkaze.
