Slovenské obchody čaká koniec bezplatných mikroténových vreciek na zeleninu a pečivo. Cieľom je znížiť objem plastového odpadu v súlade s novými európskymi pravidlami, ktoré chcú do roku 2030 výrazne obmedziť jednorazové obaly. Ministerstvo životného prostredia SR už dávnejšie avizovalo prípravu príslušného zákona, k jeho schváleniu však zatiaľ nedošlo. Táto legislatívna iniciatíva teraz podľa všetkého dostáva konkrétnejšie obrysy v súvislosti so záväzkami Slovenska voči EÚ.
Na rade sú mikroténové vrecká, možné sú dve platené alternatívy
Slovensko už pred siedmimi rokmi zakročilo proti nadmernému používaniu igelitových tašiek. Maloobchodníkom zakázalo ponúkať veľké plastové tašky bezplatne, a toto opatrenie prinieslo želaný ekologický účinok. Spotrebitelia si postupne zvykli prinášať vlastné tašky, čím výrazne prispeli k zníženiu množstva odpadu. Posun k eliminácii ďalej pokračuje a upriami sa tentoraz na drobné, takzvané mikroténové vrecká, ktoré v súčasnosti zákazníci v obchodoch s potravinami často využívajú na nákup čerstvej zeleniny, ovocia alebo nebaleného pečiva.
Podľa dostupných informácií envirorezort posudzuje dve možnosti riešenia situácie s mikroténovými vreckami. Prvá alternatíva počíta s úplným nahradením plastových vreciek za kompostovateľné bio-obaly, ktoré nezanechávajú trvalý environmentálny dopad. Druhým variantom je zachovanie tenkých igelitových vreciek, avšak ich nákup by bol jednoznačne spoplatnený. Symbolická platba za každé použité vrecko má zabezpečiť zodpovednejšie správanie zákazníkov a výrazne obmedziť ich súčasnú nadspotrebu.
Akékoľvek z týchto opatrení však pravdepodobne vyvolá kritiku spotrebiteľov. Podľa reakcií niektorých obchodníkov nakladanie s poplatkami nesmie byť ponechané iba na samotné reťazce, pretože bez jasnej legislatívnej úpravy by išlo o narušenie pravidiel hospodárskej súťaže na trhu. Predpokladá sa preto, že rezort čoskoro predstaví potrebnú legislatívnu úpravu, na ktorú čaká celý slovenský maloobchodný sektor.
V Chorvátsku a Rakúsku sú už vrecká dávnejšie spoplatnené
Problematiku mikroténových vreciek riešia už viacerí naši európski susedia. Chorvátsko zaviedlo spoplatnenie ľahkých plastových vreciek na zeleninu, ovocie a pečivo začiatkom tohto roka. Cena za každé jedno použité vrecko pritom začína pri jednom cente, pričom konkrétnu sumu stanovuje každý maloobchod samostatne podľa vlastnej cenovej politiky. Toto opatrenie navyše zahŕňa aj tenké plastové obaly na mäso a mäsové výrobky.
Iný prístup zvolili obchody v Rakúsku. Väčšina rakúskych reťazcov dnes už vôbec neponúka klasické plastové mikroténové vrecká. Nahradili ich kompostovateľné alternatívy z biologicky odbúrateľného materiálu, ktoré zákazníkov stoja približne tri centy za kus. Poplatok za bio-vrecko sa účtuje priamo pri pokladniach. Rakúsky model počíta zároveň s motiváciou zákazníkov, ktorí začali vo väčšej miere využívať vlastné obaly pre opakované použitie, čím napĺňajú základný cieľ znižovania množstva odpadu.
Slovenská vláda by sa podľa avizovaných plánov mala definitívne rozhodnúť medzi viacerými dostupnými alternatívami najneskôr do polovice roka 2026, keď vyprší termín odporúčaný Európskou úniou. Najmä zavedenie symbolických poplatkov podľa viacerých analýz môže vyvolať negatívne ohlasy zákazníkov. Z pohľadu envirorezortu je však takéto opatrenie nevyhnutným krokom na zodpovednejšiu spotrebu a redukciu objemu neustále rastúceho plastového odpadu.
EÚ odporúča koniec malých plastových balení do roku 2030
Ohlásené reštrikcie voči igelitovým obalom sa zároveň nebudú týkať iba mikroténových vreciek. Európska únia totiž prijala širšiu stratégiu boja proti plastovému odpadu prostredníctvom nového nariadenia, ktoré sa postupne dotkne množstva známych jednorazových produktov. Odporúčania EÚ napríklad stanovujú ukončenie predaja veľmi malých jednorazových balení džemov, masla a mliečnych výrobkov, ktoré sú doteraz bežnou súčasťou ponuky gastro prevádzok a hotelov.
K viditeľným zmenám v budúcnosti dôjde tiež pri kozmetických prípravkoch v miniatúrnych plastových obaloch vrátane známych hotelových šampónov a sprchových gélov. Obmedzenia sa v oblasti potravín dotknú aj obalu niektorých druhov čerstvej zeleniny – v supermarketoch by tak mali skončiť napríklad šalátové uhorky zabalené vo fólii. Na presadenie tejto časti stratégie majú členské štáty Európskej únie čas najneskôr do roku 2030.
Ministerstvo životného prostredia SR zatiaľ nepriblížilo finálnu podobu domáceho zákona o konci bezplatného používania mikroténových vreciek. Je však isté, že aktuálne kroky smerujúce k zníženiu plastového odpadu budú do budúcna pokračovať aj pri iných spotrebiteľských produktoch. Slovenskí obchodníci i zákazníci sa teda musia pripraviť na postupnú adaptáciu, ktorá prinesie významnú redukciu plastového zaťaženia životného prostredia.
