To, že súčasný stav slovenskej ekonomiky nie je zrovna ideálny, nie je žiadnym tajomstvom. Ľudí devastuje zvýšená daň z pridanej hodnoty (DPH), podnikateľov okrem tej aj transakčná daň. Nie zhodou náhod sú toto dve hlavné opatrenia konsolidačného balíka, ktorý začal platiť v tomto roku. Samozrejme, konsolidácia je beh na dlhú trať, čo znamená, že ozdravenie verejných financií chvíľu potrvá. Premiér SR Robert Fico však je odhodlaný odovzdať štátnu kasu svojmu nástupcovi v omnoho lepšom stave, než v akom ju prevzal, píše denník Teraz.sk.
Od nástupu súčasnej vlády v roku sa Slovensko podľa vyjadrení premiéra nachádza v procese stabilizácie verejných financií, ktoré jeho kabinet zdedil po predchádzajúcich vládach v kritickom stave. Podľa neho išlo o najhoršiu situáciu v rámci celej Európskej únie (EÚ).
Premiér poukázal na porovnanie stavu verejných financií medzi rokmi 2020 a 2023. V roku 2020, keď vládu opúšťala strana Smer-SD, bol štátny rozpočet v deficite vo výške približne jednej miliardy eur. Pri opätovnom nástupe Fica do funkcie v roku 2023 však vláda preberala hospodárenie štátu so schodkom až 8,5-miliardy eur.
Zároveň malo dôjsť k prudkému nárastu verejného dlhu, a to zo 45-miliárd eur v roku 2020 až na 70-miliárd eur v roku 2023. Podľa prepočtov by pri nezmenenom vývoji tento dlh mohol do roku 2027 prekročiť hranicu 110-miliárd eur.
Štát si preto dal za cieľ nielen obmedziť ďalší rast zadlženia, ale hlavne stabilizovať verejné financie tak, aby ich ďalšia vláda mohla prevziať vo „vyrovnanejšom“ a predvídateľnejšom stave. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu však považuje za nerealistické vzhľadom na aktuálne ekonomické a politické podmienky.
Neprehliadnite
Napriek tomu kabinet deklaruje tlak na zníženie deficitu a zlepšenie všetkých kľúčových fiškálnych ukazovateľov.
Štát zároveň upozorňuje na pozitívny vývoj v oblasti dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Podľa dostupných hodnotení ide o najlepšiu situáciu od roku 2018. Tento trend majú potvrdzovať aj medzinárodné ratingové agentúry, ktoré Slovensku ponechali stabilné hodnotenia úverovej spoľahlivosti, čo signalizuje dôveru zahraničných investorov vo vývoj verejných financií.
Štát bude šetriť aj na sebe
Súčasná vláda sa netají ambíciou prijať zásadné úsporné opatrenia aj na úrovni štátu. Jedným z uvažovaných krokov je zníženie počtu štátnych úradníkov, čo by malo viesť k efektívnejšiemu fungovaniu verejnej správy. Okrem toho sa diskutuje aj o redukcii počtu samospráv a poslancov Národnej rady SR, ako aj o znížení počtu vyšších územných celkov.
Navrhované zmeny by zahŕňali zníženie počtu obecných samosprávnych celkov, pričom by sa však rešpektovalo titulárne postavenie starostov a členov obecných zastupiteľstiev. Ďalej sa uvažuje o zredukovaní počtu žúp z ôsmich na tri a znížení počtu parlamentných poslancov na 100.
Ďalším návrhom je zvýšenie kvóra pre vstup politických strán do Národnej rady z aktuálnych 5 percent na 7 percent. Podľa predstavy vlády by štátny príspevok na činnosť politickej strany dostávali len tie subjekty, ktoré by túto hranicu prekročili a reálne sa dostali do parlamentu.
Zaujímavosťou však je, že hoci štát hovorí o úmysle šetriť na vlastných výdavkoch, v medzičase došlo k navýšeniu platu poslancov, prezidenta aj samotného premiéra, zatiaľ čo bežných ľudí sužuje už zmienená DPH, transakčná daň (nepriamo) a ešte k tomu aj relatívne vysoká inflácia.
Poukázal na viaceré úspechy
Ministerstvu financií sa v priebehu aktuálneho volebného obdobia údajne podarilo dosiahnuť viacero čiastkových úspechov. Patrí medzi ne úspešný predaj štátnych dlhopisov, a to nielen na inštitucionálnych trhoch, ale aj v rámci projektu určeného pre bežných občanov.
Zároveň sa ministerstvo aktívne zapojilo do implementácie nových fiškálnych pravidiel EÚ, ktoré kladú dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných výdavkov.
Dôležitou prioritou potom zostáva aj boj proti daňovým únikom, ktorý má podľa vlády významný vplyv na výber daní a financovanie verejných výdavkov. V tejto oblasti sa kabinet zameriava najmä na efektívnejšie výberové mechanizmy a sprísnenie kontroly nad subjektmi, ktoré sa systematicky vyhýbajú daňovej povinnosti.
Všetky uvedené opatrenia majú byť zároveň vykonávané s dôrazom na zachovanie sociálnych štandardov obyvateľstva a podporu živnostníkov a malých podnikov. Vláda pritom avizuje snahu o zlepšenie daňového zaťaženia týchto skupín, čím chce podporiť podnikateľské prostredie a zamestnanosť.
Konsolidácia bude pokračovať
Ministerstvo financií v najbližších mesiacoch čaká náročné obdobie spojené s prípravou štátneho rozpočtu na rok 2026. Očakávajú sa komplikované rokovania, ktoré budú prebiehať nielen s koaličnými partnermi, ale aj so zástupcami samospráv.
Najbližšia schôdza Národnej rady SR začína v utorok 27. mája 2025. V jej rámci sa síce ešte nebudú prijímať konkrétne zákony, ktoré by sa bezprostredne týkali budúcoročného rozpočtu, no podľa harmonogramu by mali byť príslušné legislatívne návrhy pripravené a vládou schválené najneskôr do 20. augusta 2025. Takto pripravené návrhy budú následne zaradené na septembrovú schôdzu parlamentu.
