Štát testoval, ako získať späť daňové bonusy, ktoré si pracujúci rodičia uplatnili duplicitne. Experiment preukázal, že na ľudí platia listy s jasným tónom. Ak si jeden daňový bonus uplatnia obaja rodičia, znamená to, že ten druhý ho získal neoprávnene. Voči štátu má teda dlh.
Finančná správa SR sa podľa informácií portálu tlačovej agentúry SITA preto pustila do testu. Bola zvedavá, ako tieto peniaze získať späť a ako budú na výzvu reagovať jednotlivci.
Štát chce späť daňový bonus
Zo zákona je možné, aby si pracujúci rodičia zvýšili čistý príjem uplatnením takzvaného daňového bonusu na dieťa. Problémom však je, že na každé dieťa môže byť tento bonus za jedno zdaňovacie obdobie uplatnený iba raz. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) ale tvrdia, že daňovníci si opakovane uplatňujú tento daňový bonus duplicitne. Pri jednom dieťati im môže narásť ročný dlh na dani z príjmu až do výšky 1200 eur. Inštitút preto v spolupráci s Finančnou správou SR uskutočnil dva experimenty. Tie mali odhaliť, čo bude efektívne a aký typ upozornenia prinúti občanov, aby vrátili štátu peniaze z neoprávneného čerpania daňového bonusu.
Neprehliadnite
Častým porušením je, ak si daňový bonus na rovnaké dieťa uplatnia obaja rodičia, respektíve opatrovníci, v rovnakom čase. Prípadne ak si daňovník uplatní bonus dvoma spôsobmi. Najskôr u zamestnávateľa a potom aj v daňovom priznaní. Podľa štatistík sa niečo takého stalo v roku 2022 v takmer 6-tisíc prípadoch. Viac ako 5-tisíc prípadov sa týkalo dvojitého uplatnenia a takmer tisíc prípadov zas duplicitného uplatnenia jedným daňovníkom.
Čo ukázal experiment?
Jeden z experimentov testoval, aký bude mať efekt zaslanie základného upozornenia. Adresáti, ktorí si daňový bonus uplatnili nesprávne, dostali list s vysvetlením situácie a návodom, ako to napraviť. V skupine, ktorá dostala takýto list, vrátilo neoprávnene čerpaný bonus viac ako 37 percent jednotlivcov a 36 percent dvojíc. Kontrolná skupina bez listu dopadla oveľa horšie, tu bola miera nápravy takmer nulová. Čo sa týka súm, priemerná vrátená suma sa pohybovala na úrovni 580 eur u jednotlivcov a 561 eur u dvojíc. Výsledkom celého experimentu bolo, že do štátnej kasy by sa vrátilo 625-tisíc eur.
Druhý experiment sa zameral na rôzne formulácie upozornení. Najúčinnejšími listami boli tie, ktoré mali jasnú formuláciu, pomenovali vzniknutú situáciu a neobjavovali sa v nich podmieňovacie výrazy. V tejto skupine vrátilo daňový bonus o 15 percent viac jednotlivcov a o 11 percent viac dvojíc. Ukázalo sa, že základný list je menej efektívny a ten dôraznejší naopak zvýšil mieru efektívnosti.
Slabší efekt mal tiež list s pomenovaním dlhu a kombinovaný list bol rovnako menej účinný ako ráznejšia a jednoznačnejšia formulácia. IFP uviedlo, že zaujímavosťou je, že listy boli účinnejšie u mužov, starších ľudí a u tých, ktorí štátu dlžili vyššiu sumu. Čo sa týka priemernej vrátenej sumy v druhom experimente, tá bola na úrovni 731 eur u jednotlivcov a 617 eur u dvojíc.
Celkový prínos dosiahol až 1,5 milióna eur. Výskum IFP naznačil, že listy nestrácajú účinnosť a sú efektívnym nástrojom, ako vymáhať od ľudí späť peniaze, ktoré získali neoprávnene. Výskum tiež ukázal, že efektívnosť listov neznížilo ani opakované rozosielanie. Inštitút finančnej politiky doplnil, že pravidelné využívanie istejšie formulovaných listov by na Slovensku mohlo ročne priniesť späť až 1,7 milióna eur.
