Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšiť clo na dovoz čínskych výrobkov až na 145 percent vyvolalo okamžitú a tvrdú reakciu Číny. Peking reagoval zavedením odvetných ciel vo výške 125 percent na americké produkty, čím sa obchodná vojna medzi dvoma najsilnejšími ekonomikami sveta ešte viac vyostrila. Ekonomickí analytici varujú, že táto situácia môže negatívne ovplyvniť globálny obchod aj hospodársky rast ďalších krajín vrátane Slovenska.
Čínska ekonomika čelí rekordným stratám
Analytici zo spoločnosti Goldman Sachs varujú pred pokračujúcim vyostrovaním konfliktu. Ich najnovšia správa uvádza, že ak obchodná vojna medzi USA a Čínou bude pokračovať, Čína by mohla stratiť až 20 miliónov pracovných miest. Ide približne o tri percentá celkovej pracovnej sily v krajine, čo by malo vážne dôsledky na zamestnanosť a sociálnu stabilitu.
Neprehliadnite
Čínska ekonomika pritom už dnes zápasí s viacerými zásadnými problémami. Patria medzi ne rozsiahla automatizácia priemyslu, tlak na znižovanie platov a rastúce prepúšťanie v tradičných odvetviach. Hoci čínsky hrubý domáci produkt (HDP) v prvom kvartáli 2025 vzrástol medziročne o 5,4 percenta, situácia na trhu práce je oveľa menej optimistická. Podľa údajov spoločnosti QuantCube Technology klesol počet nových pracovných príležitostí v Číne medziročne o takmer 30 percent.
Ani výhľad do budúcnosti nie je optimistický. Index plánovaného náboru, ktorý pravidelne zostavuje renomovaná Cheung Kong Graduate School of Business, klesol v marci na najnižšiu úroveň za posledných šesť mesiacov. To znamená, že podniky sú voči budúcemu vývoju veľmi opatrné a neplánujú masové prijímanie nových zamestnancov.
Čínska vláda pritom očakáva, že zvýšená domáca spotreba bude jedným z kľúčových faktorov pre naštartovanie ekonomiky. To však môže byť komplikované, ak sa nepodarí zastaviť prehlbujúci sa problém nezamestnanosti. Ministerstvo ľudských zdrojov v Číne si preto stanovilo ambiciózny cieľ vytvoriť počas roka 2025 minimálne 12 miliónov pracovných miest, aby sa pokúsilo zmierniť negatívne vplyvy obchodnej vojny.
Riziká rastú aj pre ďalšie ekonomiky
Analytici agentúry Bloomberg zdôrazňujú, že ak by Čína úplne stratila prístup na americký trh, mohlo by to viesť k poklesu jej HDP až o tri percentá. Investičná banka Goldman Sachs už pristúpila k zníženiu prognózy rastu čínskej ekonomiky pre rok 2025. Nová predikcia počíta len so 4-percentným rastom, zatiaľ čo predchádzajúce odhady hovorili o raste na úrovni 4,5 percenta.
Obchodná vojna sa však netýka len Číny. Ak by napätie ďalej eskalovalo, negatívne dopady by pocítili aj ďalšie krajiny, najmä tie s exportne orientovanou ekonomikou, ako napríklad Slovensko. Globálne dodávateľské reťazce sú totiž úzko prepojené a akákoľvek zmena vo vzťahoch medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta môže výrazne ovplyvniť hospodársku stabilitu aj v Európe.
Nádej na dohodu stále existuje
Aj keď sú vzťahy medzi USA a Čínou aktuálne mimoriadne napäté, nádej na dosiahnutie obchodnej dohody stále žije. Americký prezident Donald Trump už naznačil, že rokovania medzi krajinami pokračujú a verí v dosiahnutie kompromisu, ktorý by súčasnú napätú situáciu zmiernil.
Ak by sa obe krajiny dohodli na uvoľnení ciel a obnovení normálneho obchodného režimu, znamenalo by to významné zlepšenie situácie pre všetkých zainteresovaných. Americkým spotrebiteľom by klesli ceny dovážaných výrobkov a firmám by sa znížili náklady na dovoz potrebných komponentov. Čína by zasa získala späť prístup na jeden z najdôležitejších exportných trhov, čo by pomohlo stabilizovať jej hospodárstvo.
Z európskeho pohľadu by ukončenie obchodnej vojny prinieslo vítanú stabilitu. Pre Slovensko a ďalšie krajiny EÚ by dohoda znamenala ochranu ich vlastných ekonomík pred negatívnymi dôsledkami globálneho obchodného konfliktu.
Napriek existujúcim rizikám je teda možné, že obchodná vojna medzi USA a Čínou by sa mohla skončiť prijateľnou dohodou. Dovtedy však obe krajiny a celý svet zostávajú v neistote, ktorá môže ešte viac zvýšiť napätie na globálnych trhoch.
