Záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu sa týkajú aj Slovenska. Naša malá krajina však na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa, konkrétne do roku 2050, však čelí viacerým prekážkam. Slovenská asociácia pre udržateľnú energetiku (SAPI) upozorňuje, že aktuálne podmienky nie sú priaznivé pre realizáciu tzv. Zeleného scenára, ktorý predstavuje jednu z možných ciest k zásadnému zníženiu emisií prostredníctvom intenzívneho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Medzi hlavné problémy patrí zdĺhavý a komplikovaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, známy ako EIA. SAPI uvádza, že v súčasnosti na Slovensku neexistuje ani jedna veterná elektráreň, ktorá by mala ukončený tento proces. Niektoré projekty sa pritom začali ešte pred štyrmi rokmi a dodnes nemajú finálne stanovisko, čo podľa asociácie poukazuje na výrazné nedostatky v administratívnom a povoľovacom procese.
Ďalším problémom je nepriaznivá situácia na trhu s elektrinou a obmedzená kapacita energetickej infraštruktúry, ktorá v súčasnom stave nedokáže prijať nové obnoviteľné zdroje. Elektrizačná sústava na Slovensku podľa odborníkov nie je dostatočne flexibilná a moderná, čo výrazne sťažuje integráciu OZE do energetickej siete.
Potrebná je preto rozsiahla modernizácia a posilnenie siete, ktoré si však vyžiadajú investície v miliardách eur. Bez týchto zásahov nebude možné efektívne prepojiť nové obnoviteľné zdroje s existujúcou infraštruktúrou.
Energie môžu byť lacnejšie
SAPI zároveň poukazuje na problém neefektívnej komunikácie zo strany politických predstaviteľov a na šírenie dezinformácií a mýtov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov, najmä veterných elektrární. Nedostatočné skúsenosti a absencia úspešných príkladov v rámci veterných projektov prispievajú k nízkej dôvere a zdržanlivému postoju verejnosti aj politických elít, čo výrazne brzdí rozvoj sektora.
Napriek týmto prekážkam ale má rozvoj obnoviteľných zdrojov pre Slovensko veľký potenciál. Podľa SAPI by realizácia Zeleného scenára mohla viesť k zníženiu cien energií, obmedzeniu závislosti od dovozu palív zo zahraničia a zároveň by sa znížili náklady spojené so znečistením ovzdušia a s jeho dopadmi na zdravie obyvateľstva.
Okrem environmentálnych a ekonomických prínosov by investície do OZE vytvorili nové pracovné miesta v odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, ako sú moderný priemysel, digitalizácia alebo vývoj a prevádzka energetických úložísk.
Slovensko má teda podľa asociácie šancu výrazne zmodernizovať svoju energetiku a zároveň posilniť hospodárstvo, no na to bude potrebná nielen technická a investičná pripravenosť, ale aj silná politická vôľa a kvalitná verejná diskusia založená na faktoch.
Prečo ľudia neveria obnoviteľným zdrojom?
Hoci OZE predstavujú zásadné prínosy, stále voči nim panuje značná nedôvera, s ktorou sa priamo spája aj šírenie dezinformácií. A podľa všetkého to vychádza hlavne z nízkej miery osobnej skúsenosti obyvateľstva s týmto typom energetiky. Pre mnohých sú OZE abstraktným pojmom bez viditeľných výsledkov.
Pokiaľ ide konkrétne o dezinformácie, tie často tvrdia napríklad to, že solárne panely nie sú ekologické kvôli ich výrobe, prípadne že veterné turbíny spôsobujú zdravotné problémy v dôsledku infrazvuku, alebo že OZE v skutočnosti nie sú ekonomicky výhodné, a teda vedú k rastu cien energií. Hoci sú takéto tvrdenia len zriedka podložené vedeckými dôkazmi, šíria sa rýchlo a dosť ľudí ich považuje za pravdivé.
Nedôvera je ďalej posilňovaná aj slabou a nekoordinovanou komunikáciou zo strany štátu a politických predstaviteľov. Chýba systematické vysvetľovanie prínosov, fungovania a ekonomickej logiky prechodu na OZE, čo opäť vytvára priestor pre zavádzajúce informácie.
V niektorých prípadoch navyše dezinformácie podporujú aj záujmové skupiny, ktoré majú ekonomický prospech z udržania tradičných – najmä fosílnych – energetických modelov.
