Mnoho Slovákov vôbec netuší, že by od štátu mohli pravidelne dostávať väčší objem finančných prostriedkov. A dá sa to pochopiť, keďže prístup k nim je často podminený rôznymi drobnými písmenami, na ktoré pomaly treba samostatný titul z vysokej školy. A inak tomu nie je ani v komplexnom systéme dôchodkových dávok, vrátane invalidného dôchodku.
Ako informuje denník Pravda, výška invalidného dôchodku sa neurčuje len podľa zdravotného stavu, ale ovplyvňuje ju aj dĺžka obdobia, počas ktorého bol poistenec dôchodkovo poistený, a tiež výška jeho príjmu počas aktívneho pracovného života.
Ako funguje výpočet invalidného dôchodku?
Zákon pri výpočte zohľadňuje aj obdobie, ktoré by daná osoba ešte mohla odpracovať až do dovŕšenia dôchodkového veku. Toto obdobie sa započítava ako takzvané pripočítané obdobie. Cieľom tohto systému je zabezpečiť, aby ľudia, ktorí z dôvodu invalidity už nemôžu pracovať, neprišli automaticky o roky poistenia, ktoré by za iných okolností ešte mohli získať.
Suma invalidného dôchodku sa teda počíta podľa kombinácie troch kľúčových údajov, a to priemerného príjmu poistenca počas kariéry, celkového počtu rokov poistenia vrátane pripočítaného obdobia, a hodnoty, ktorú každoročne stanovuje štát a ktorá sa aktualizuje podľa vývoja miezd v hospodárstve.
Výsledná suma sa odvíja aj od toho, ako výrazne je človek zdravotne postihnutý. Ak posudkový lekár uzná, že schopnosť osoby pracovať poklesla o viac ako 70 percent, ide o plnú invaliditu a suma dôchodku sa určuje podľa plného výpočtu. V prípade, že miera poklesu je medzi 40 až 70 percentami, výška dôchodku sa zodpovedajúcim spôsobom kráti.
Platia aj osobitné podmienky
V prípadoch, keď si invaliditu človek privodí sám, napríklad v dôsledku alkoholu alebo užívania drog, zákon výslovne stanovuje, že suma invalidného dôchodku sa kráti na polovicu. To platí pre všetky kategórie postihnutia, a to aj v prípade, že by inak išlo o plnú invaliditu.
More Read
Osobitné pravidlá sa potom vzťahujú aj na mladých ľudí (do 20 rokov), ktorí si neodpracovali takmer nič alebo len veľmi krátky čas. V ich prípade sa výpočet dôchodku zakladá na pevne určenom priemernom príjme, ktorý sa rovná dvom tretinám priemernej mzdy, a nie na ich skutočných zárobkoch, čo má zabezpečiť základný dôchodkový štandard aj pre mladých ľudí, ktorým zdravotný stav znemožnil kariéru ešte pred jej začiatkom.
Ako to vyzerá v praxi?
Funkcionalita systému sa dá znázorniť na dvoch príkladoch. V prvom príklade máme poistencia, ktorý bol od 4. januára 2025 uznaný za invalidného, a to s poklesom schopnosti pracovať nad 70 percent. Ku dňu vzniku invalidity mal za sebou takmer 15,5 roka dôchodkového poistenia, a ďalších približne 5,6 roka mu bolo pripočítaných ako obdobie do dovŕšenia dôchodkového veku. Celková hodnota odpracovaných a pripočítaných rokov teda dosiahla viac než 21 rokov.
V kombinácii s jeho priemerným príjmom a aktuálnou dôchodkovou hodnotou na rok 2025 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške približne 311,50 eura mesačne. Následne mu bol zvýšený o infláciu, respektíve o ďalších 2,1 percenta, čo predstavovalo približne 6,60 eura mesačne. Výsledná výška dôchodku tak dosiahla 318,10 eura mesačne.
V druhom príklade máme poistenca, ktorý má zníženú schopnosť pracovať o 50 percent, čiže nejde o plnú invaliditu. Do obdobia dôchodkového poistenia sa mu započítalo viac než 38 rokov a pripočítané obdobie predstavovalo ďalšie takmer tri roky.
Vďaka vyššiemu počtu rokov poistenia a o niečo vyššiemu priemernému zárobku mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume približne 372,50 eura mesačne. Po započítaní medziročného rastu spotrebiteľských cien vo výške 2,1 percenta sa jeho dôchodok zvýšil o takmer 8 eur, na výslednú sumu 380,40 eura mesačne.
Čo z toho vyplýva?
Invalidný dôchodok teda nie je len o zdravotnom posúdení. Rozhodujúcimi faktormi sú aj to, ako dlho bol človek poistený, aký mal príjem a či si invaliditu neprivodil vlastným zavinením. Zároveň je dôležité sledovať svoj osobný poistný účet a v prípade nejasností využiť poradenstvo Sociálnej poisťovne.
