Ruský plyn má na území Európskej únie (EÚ) definitívne skončiť. Nie všetci však tento plán vítajú. Kritizuje ho aj premiér SR Robert Fico – návrh Európskej komisie (EK) úplne zastaviť dovoz ruského plynu, ropy a jadrového paliva považuje za neakceptovateľný. Má na to aj pár dôvodov.
Ako píše denník Teraz.sk, premiér takto ostro reagoval na dokument, ktorým EK načrtáva mapu k zníženiu energetickej závislosti EÚ od tretích krajín, vrátane Ruska. Hoci Slovensko všeobecne tento strategický cieľ uznáva, podľa predsedu vlády by úplné odstrihnutie sa od ruských energetických surovín malo vážne dôsledky nielen pre slovenskú, ale aj celú európsku ekonomiku.
Ruský plyn potrebujeme, tvrdí Fico
Slovensko je podľa Fica pripravené aktívne sa zapojiť do rokovaní o pripravovaných legislatívnych zmenách, ktoré majú z návrhu EK vyplnúť. Zdôraznil však, že akýkoľvek postup musí zohľadňovať špecifiká jednotlivých členských štátov a byť výsledkom kompromisu. V opačnom prípade by vraj išlo o nebezpečný experiment, ktorý by mohol mať za následok devastačné ekonomické škody.
Premiér tiež upozornil, že takýto zásah do energetických dodávok by mohol vyústiť do citeľného nárastu cien energií, ako aj do oslabenia priemyselnej konkurencieschopnosti a zvýšenej záťaže na obyvateľov. Zároveň varoval pred tým, aby sa rozhodnutia prijímali bez širšieho konsenzu.
Slovensko podľa neho bude trvať na tom, aby sa návrh prijímal jednomyseľne, teda nie iba kvalifikovanou väčšinou.
Menšia závislosť, no za akú cenu?
Zmienená mapa, ktorú predstavila EK, predpokladá postupné ukončenie dovozu všetkých strategických energetických komodít z Ruska, vrátane plynu, ropy a jadra. Tento návrh vznikol ako súčasť dlhodobého úsilia EÚ obmedziť energetickú závislosť na Ruskej federácii, predovšetkým v kontexte pretrvávajúceho geopolitického napätia a vojny na Ukrajine.
Vláda SR však považuje takto formulovaný plán za nerealistický a jednostranne zameraný. Premiér zdôraznil, že Slovensko bude trvať na dôkladnom prehodnotení rizík, ktoré so sebou tento dokument prináša. Rovnako požaduje, aby sa rešpektovala realita menších a stredoeurópskych krajín, ktoré sú na ruský plyn (a ďalšie dodávky) dlhodobo naviazané.
Neprehliadnite
Napokon premiér vyjadril obavy, že ak by sa návrh schvaľoval kvalifikovanou väčšinou, mohlo by to viesť k tomu, že veľké členské štáty presadia svoje riešenie bez ohľadu na menšie krajiny. To by podľa neho mohlo narušiť dôveru medzi členskými štátmi a oslabiť jednotu v rámci EÚ. Práve preto trvá na tom, aby bol celý proces postavený na jednomyseľnosti, čo by zabezpečilo, že každá krajina bude mať reálny vplyv na konečnú podobu dohody.
USA chystajú 500-percentné clo
Táto problematika priamo súvisí s novým plánom o možnom zavedení druhotných ciel zo strany USA, a to konkrétne pre krajiny, ktoré budú pokračovať v obchodovaní s Ruskom. Dosiahnuť by mohli až 500 percent. Tento návrh predložil americký senátor Lindsey Graham.
Podľa Grahamových slov má plán dostatočnú podporu v americkom Senáte, pričom za ním stojí 72 senátorov. Ak by jeho návrh prešiel, clo by mohlo zasiahnuť všetky krajiny, ktoré aktuálne dovážajú ruský plyn, ropu či urán, vrátane Slovenska. Sankcie by mali podľa senátora spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, ale aj všetkým jeho obchodným partnerom.
Ukrajina ako cenný partner
Plán ohľadne zavedenia 500-percentných ciel prišiel v súvislosti s novou dohodou medzi USA a Ukrajinou o spoločnej ťažbe strategických surovín na ukrajinskom území. Tento projekt má zahŕňať vyhľadávanie a následné získavanie vzácnych minerálov, ropy a zemného plynu.
Ukrajina však od USA nateraz nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky. Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má však jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a USA, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť USA a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Podrobnejšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.
