Dôchodkový systém na Slovensku je problémový, a to z viacerých uhlov pohľadu. Po prvé je problém v tom, že súčasné dôchodky sú príliš nákladné, pričom Sociálna poisťovňa nemá peniaze ani len na štandardných dvanásť dôchodkov, nie to ešte ten trinásty, takže jej musí doložiť štát zo svojej pokladnice. Po druhé je problémom to, že dôchodky pre mladšie generácie budú podstatne chudobnejšie, a to de facto bez potreby akejkoľvek legislatívnej úpravy.
A po tretie je problém v tom, že hoci je dôchodkový systém v aktuálnom nastavení štedrý, nie je úplne férový voči konkrétnej, no stále početnej skupine obyvateľstva. Práve to by už čoskoro zmeniť nový zákon, píše denník Teraz.sk.
Aby sme boli presnejší, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) upozorňuje, že starostlivosť o dieťa patrí medzi hlavné dôvody, prečo dochádza k prerušeniu alebo obmedzeniu zárobkovej činnosti, a teda aj dôchodkového poistenia. Pochopiteľne, doba prerušenia má priamy vplyv na výšku dôchodku, ktorý bude daná osoba, ktorá sa o dieťa či deti stará, v budúcnosti poberať.
Štát to chce zmeniť. Pripravuje zákon, respektíve novelu zákona (o sociálnom poistení), ktorý má upraviť spôsob výpočtu dôchodku tak, aby sa obdobie starostlivosti zohľadňovalo spravodlivejšie.
Ako to funguje teraz?
Aktuálne platí, že štát za osoby, ktoré sa riadne starajú o dieťa do 6 rokov (alebo do 18 rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa), odvádza dôchodkové poistné. Týka sa to však len osôb s trvalým pobytom na Slovensku, ktoré nemajú priznaný dôchodok alebo nedovŕšili dôchodkový vek.
Poistné je odvádzané z vymeriavacieho základu vo výške 60 percent priemernej mzdy v hospodárstve Slovenska spred dvoch rokov. Tento mechanizmus je výhodný najmä pre ľudí s nižšími príjmami, no pre tých, ktorí počas práce zarábali viac, predstavuje nevýhodu, keďže ich dôchodkové nároky sa v tomto období hodnotia z nižšej výmernej hodnoty, čo v konečnom dôsledku znižuje budúci dôchodok.
Problém je aj to, keď rodič pracuje
Ak sa poistenec počas starostlivosti o dieťa rozhodne zároveň pracovať, napríklad na polovičný úväzok, jeho dôchodkové poistenie zo strany štátu automaticky zaniká. To znamená, že za neho už štát neplatí poistné, aj keď jeho vlastný príjem môže byť veľmi nízky.
Ak napríklad zárobok dosahuje len minimálnu mzdu, vymeriavací základ pre dôchodok je nižší ako 60 percent priemernej mzdy, a teda nižší než keby nepracoval vôbec a štát by zaňho poistné platil. Tento mechanizmus vedie k paradoxnej situácii, kedy rodič, ktorý sa snaží pracovať aj popri starostlivosti o dieťa, je na tom dôchodkovo horšie ako ten, ktorý nepracuje vôbec.
Dobrou správou však je, že novela zákona sa bude snažiť predchádzať aj tejto komplikácii.
Neprehliadnite
Štát rysuje zmeny, ktoré potešia
Štát si od novely sľubuje zmiernenie nerovností, ktoré vznikajú v dôsledku aktuálne platných pravidiel. Zákonná úprava má zabezpečiť, aby sa starostlivosť o dieťa nezarátavala negatívne pri výpočte dôchodku.
Prioritou je upraviť spôsob zhodnocovania dôchodkových nárokov pre osoby, ktoré sa v zákonom stanovenom období starajú o dieťa, a zároveň eliminovať prípady, keď snaha o návrat do pracovného života znamená dôchodkovú nevýhodu.
Stále má čo riešiť
Ako sme spomenuli v úvode, problémov s dôchodkovým systémov je viacero. Začneme tým, že aktuálne penzie sú až príliš štedré. Dokazuje to fakt, že Sociálna poisťovňa nemá peniaze na to, aby vyplatila všetkých trinásť dôchodkov plánovaných na tento rok – prostriedky má tak na desať dôchodkov, čo znamená, že rozdiel jej bude musieť doložiť štát, čo je, dá sa povedať, v priamom rozpore s hlavným úmyslom konsolidácie, ktorá u nás aktuálne prebieha.
Štát sa dlhodobo oháňa argumentom, že dôchodcovia sú finančne najzraniteľnejšou skupinou obyvateľstva. A v určitom zmysle je to pravda. Štatistiky však jasne hovoria, že na takmer milióne Slovákov, ktorí čelia chudobe, majú seniori veľmi malé zastúpenie.
Ktorá skupina ľudí je najviac ohrozená? Čísla celkom jasne odkazujú na domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič. Až 38 percent týchto domácností čelí rôznym formám chudoby. Hoci oproti predchádzajúcemu roku ide o mierne zlepšenie, údaj stále zostáva veľmi znepokojujúci. Vysoké riziko chudoby hrozí aj rodinám s troma a viac deťmi, kde sa tento problém dotýka približne tretiny domácností.
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
V minulom roku bolo riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Pokiaľ ide o nižšie budúce dôchodky, táto problematika sa týka všetkých tých, ktorí sa narodili po roku 1988. V porovnaní s dnešnými dôchodcami môžu poberať až o štvrtinu menej, a to bez akejkoľvek zmeny v legislatíve. Hlavným dôvodom sú odlišné pravidlá započítavania poistných období do dôchodku, ktoré sa v minulosti zohľadňovali oveľa priaznivejšie.
Na ilustráciu rozdielu v budúcich dôchodkoch slúži porovnanie dvoch modelových žien – jedna narodená v roku 1962, druhá v roku 1988. Obe ženy odpracovali 31 rokov ako zamestnankyne s priemerným príjmom a vychovali dve deti.
Rozdiel však vzniká v tom, že pani Anna, narodená v roku 1962, mala do dôchodkového poistenia započítané aj obdobia štúdia, materských a rodičovských dovoleniek a obdobie nezamestnanosti – spolu ďalších 15 rokov. V dôsledku toho získala 46 rokov dôchodkového poistenia a jej dôchodok priznaný v roku 2025 predstavoval 861,10 eur mesačne.
Naopak, pani Zuzana, narodená v roku 1988, s rovnakou pracovnou históriou, odpracovanými rokmi a počtom detí, ale bez možnosti započítať si obdobia ako štúdium či materská, by mala v rovnakých podmienkach nárok len na 638,40 eur mesačne. V prepočte ide o rozdiel 222,70 eur mesačne, čo potvrdzuje, že nové pravidlá sú výrazne menej výhodné pre mladšie ročníky.
Štát chce otvoriť druhý pilier
Pochopiteľne, štát si je vedomý toho, akým výzvam dôchodkový systém čelí. A už teraz plánuje zmeny, ktorými chce Sociálnej poisťovni prilepšiť, aby dôchodky zvládala lepšie.
Minister práce Erik Tomáš navrhol nový nástroj konsolidácie, a síce otvoriť druhý pilier. Otvorenie druhého dôchodkového piliera znamená, že štát dočasne umožní sporiteľom dobrovoľne z tohto systému vystúpiť alebo doň opätovne vstúpiť. Za bežných okolností sa rozhodnutie o účasti v druhom pilieri robí len raz, spravidla pri vstupe do pracovného pomeru, no počas otvorenia piliera môžu ľudia túto voľbu zmeniť.
No hoci to môže v krátkodobom horizonte skutočne pomôcť, odborníci varujú, že dlhodobé následky za to nestoja. Analytik Jozef Mihál upozorňuje, že štát by takýmto krokom síce na chvíľu získal dodatočný príjem, ale v budúcnosti by zvýšil zadlženosť Slovenska a prehĺbil deficity v Sociálnej poisťovni, keďže financovanie dôchodkov by bolo čoraz viac závislé len od prvého priebežného piliera.
