Slovenská ekonomika čelí viacerým vážnym výzvam. A žiaľ, ohrozený je aj dôchodkový systém. Výška dôchodkov pre mladšiu generáciu výrazne klesne, a to aj bez toho, aby došlo k legislatívnym zmenám. Dôvodom je spôsob, akým je systém nastavený dnes. V jeho štruktúre sa totiž už skrýva mechanizmus, ktorý zníži dôchodok pre podstatnú časť slovenských pracujúcich. Píše tak odborník na dane a odvody Jozef Mihál v príspevku na sociálnej sieti, na ktorý upozornil portál kryptomagazin.sk.
Analýza odborníka ukazuje, že ľudia narodení v roku 1988 môžu očakávať až o štvrtinu nižší dôchodok ako tí, ktorí sa narodili v roku 1962.
Tento rozdiel je zreteľný na príklade dvoch žien s takmer rovnakou životnou a pracovnou dráhou. Zatiaľ čo žena z ročníka 1962, ktorá pôjde o dôchodku tento rok vo veľku 62 rokov a 4 mesiacov, bude poberať mesačne 861,10 eura, žena narodená v roku 1988 odíde do dôchodku o 25 rokov neskôr (vo veku 65 rokov), pričom jej dôchodok dosiahne iba 638,40 eura. Rozdiel teda činí 222,70 eura, respektíve 25 percent.

Obe ženy pritom pracovali 31 rokov a vychovali dve deti. Takže prečo tak obrovský rozdiel? Problém je v tom, ako sa jednotlivé obdobia ich života započítavajú do dôchodkového poistenia. Kým staršej generácii sa započítavalo aj štúdium a evidencia na úrade práce, mladšej generácii sa tieto obdobia do dôchodku nepočítajú.
Žena narodená v roku 1962 tak má spolu započítaných 46 rokov dôchodkového poistenia (31 rokov práce, 8 rokov štúdia, 6 rokov rodičovských dovoleniek a 1 rok evidencie na úrade práce). Naopak, žena narodená v roku 1988 má započítaných len 37 rokov (31 rokov práce a 6 rokov rodičovskej dovolenky), čo znamená rozdiel deviatich rokov, ktorý výrazne ovplyvňuje výslednú výšku dôchodku.
Nízky dôchodok bude realitou mnohých Slovákov
Odborníci pritom načrtávajú tri možné scenáre vývoja dôchodkov na Slovensku. Prvým je akceptácia nižšieho životného štandardu, kde dôchodok bude predstavovať približne 50 percent pôvodnej mzdy. Druhou možnosťou je výrazné predĺženie pracovného života až do 70 či 74 rokov, čo je trend, ktorý možno už dnes pozorovať v niektorých krajinách, napríklad v Japonsku. Tretím scenárom je dôraz na individuálne sporenie – ľudia by si mali tvoriť vlastné úspory alebo investovať, aby si k štátnemu dôchodku zabezpečili aj dodatočný príjem.
Finančný analytik Maroš Ovčarik z PARTNERS Investments odporúča tzv. dôchodkové „3D“ – desať percent z príjmu mesačne odkladať, sporiť a dlhodobo diverzifikovať, teda nespoliehať sa len na jeden typ dôchodkového zabezpečenia.
Štát musí zakročiť, a to rázne
Hoci medzi verejnosťou táto téma vyvoláva silné emócie, cieľom Mihálovej analýzy nebolo rozdúchavať napätie medzi generáciami, ale upozorniť na systémové nedostatky. Súčasný dôchodkový model sa ukazuje ako neudržateľný pre budúce generácie, ak sa neprijmú zásadné zmeny.
Je však otázne, či sa štát dokáže postarať o dôstojnú starobu pre všetkých, alebo budú mladí ľudia odkázaní najmä na vlastnú finančnú disciplínu a zodpovednosť. Bez zásadných reforiem hrozí, že dôchodky ďalších generácií budú nielen nižšie, ale aj nedostatočné na pokrytie základných životných potrieb.