Európsky automobilový priemysel smeruje do kritického bodu, ktorý bude mať katastrofálne následky pre všetky strany. Najvyšší predstavitelia dvoch kľúčových automobilových skupín, menovite Luca De Meo (Renault) a John Elkann (Stellantis), hlasno upozorňujú na dôsledky prísnych regulačných opatrení zo strany Európskej únie (EÚ). Konkrétne uvádzajú, že rok 2025 môže priniesť rozhodujúci zlom, ktorý ovplyvní nielen ceny áut, ale aj budúcnosť automobilovej výroby na území kontinentu ako takú.
Ako píše server Auto Trendy, tento scenár môže podľa nich nastať v prípade, že EÚ urýchlene neprehodnotí svoje pravidlá. Ak tak naozaj neurobia, automobily sa pravdepodobne stanú finančne nedostupnými pre široké vrstvy populácie, pričom samotný automobilový priemysel môže stratiť milióny pracovných miest.
Problémy sú evidentné
Dôležitosť tohto varovania zdôrazňuje už len fakt, že dvaja lídri reprezentujúci automobilky, ktoré spoločne držia približne 30 percent predaja nových vozidiel v EÚ, vystúpili spoločne.
Podľa De Mea dopyt po nových vozidlách v Európe neustále klesá. John Elkann pripomína, že zatiaľ čo v roku 2019 sa v EÚ predalo viac ako 18-miliónov nových áut, v roku 2023 to bolo už len 15-miliónov. Trend pritom naďalej zostáva nepriaznivý.
Elkann varuje, že ak nedôjde k zmenám, trh s novými autami sa môže už v priebehu nasledujúcej dekády zmenšiť o viac ako polovicu. V automobilovom odvetví je pritom v súčasnosti zamestnaných približne 13-miliónov Európanov (podľa údajov Európskej komisie, EK), pričom celkovo tento sektor tvorí okolo 7 percent hrubého domáceho produktu (HDP) bloku.
Po započítaní subdodávateľov a naviazaných odvetví sa počet ohrozených pracovných miest počíta v miliónoch.
Elkenn pritom otvorene hovorí o tom, že v najbližších troch rokoch môže byť nevyhnutné pristúpiť k „bolestivým rozhodnutiam“ v súvislosti s výrobnými kapacitami. Luca De Meo zase nedávno upozornil, že kvôli poklesu v dopyte môže zaniknúť až desať veľkých európskych automobiliek.
Regulácie škodia malým a lacným autám
Obaja manažéri považujú za kľúčový problém súčasné regulácie, ktoré podľa ich názoru diskriminujú výrobu menších, cenovo dostupnejších áut. Konkrétne nariadenia týkajúce sa emisií CO2 a povinnej výbavy sú údajne nastavené v prospech veľkých a drahších áut, čo znevýhodňuje výrobcov ekonomických modelov.
De Meo upozorňuje, že nie je možné vyrábať malé vozidlá za podmienok, ktoré by boli pre výrobcov rentabilné. Preto požaduje, aby sa pre tieto vozidlá zaviedli odlišné regulačné pravidlá.
Šéf Renaultu zároveň tvrdí, že hoci cieľ znižovania emisií je legitímny, aktuálna regulácia v skutočnosti obmedzuje ponuku áut, ktoré sú pre bežného kupujúceho cenovo prístupné. Ako vzor navrhuje inšpiráciu Japonskom, kde tzv. kei-cars profitujú zo zvýhodnenej daňovej politiky či lacnejšieho parkovania.
Ceny áut pôjdu hore až o 40 %
De Meo potom kritizuje aj skutočnosť, že regulácie sa v posledných dvoch dekádach prispôsobovali hlavne záujmom nemeckých prémiových značiek, ako sú BMW, Mercedes-Benz a Audi. Tieto automobilky sa pritom v menšej miere spoliehajú na domáci trh, skôr cielia na export. Vďaka vysokým maržiam si môžu dovoliť absorbovať vysoké náklady na povinnú výbavu, a to bez zásadného zdražovania.
Na opačnej strane spektra sú značky, ktoré sa orientujú prevažne na bežného spotrebiteľa, no nemajú ako absorbovať zvýšené náklady. V dôsledku toho sa majú európske autá stávať komplikovanejšími, ťažšími a drahšími, čo povedie k horšej dostupnosti.
Práve kvôli týmto trendom už z trhu prakticky vymizli modely patriace do segmentu A, teda tie najmenšie a najlacnejšie vozidlá.
Elkann ďalej upozorňuje, že do roku 2030 vstúpi do platnosti približne 100 nových regulačných opatrení, z ktorých mnohé môžu zvýšiť ceny vozidiel – v pesimistických scenároch až o 40 percent. Už dnes má podľa neho asi štvrtina všetkých inžinierov skupiny Stellantis riešiť výhradne technickú implementáciu plánovaných predpisov.
A žiaľ, De Meo ponúka rovnaký odhad. Tvrdí, že cena obľúbeného modelu Renault Clio sa v priebehu nasledujúcich piatich rokov zvýši z dnešných približne 17 000 eur až na takmer 25 000 eur. Až 92,5 percent tohto nárastu má byť podľa neho dôsledkom práve regulačných zásahov.
Treba konať, a to čo najskôr
Slová týchto dvoch dôležitých mien jasne ukazujú, že európsky automobilový sektor nie je jednotný. Kým v Číne sa automobilový priemysel riadi cieľavedomou štátnou politikou (napríklad v oblasti elektromobility), v EÚ dominujú individuálne záujmy členských štátov, ktoré často sledujú potreby vlastných národných výrobcov.
V takomto prostredí je podľa oboch lídrov takmer nemožné dosiahnuť spoločný cieľ či koncepčné riešenie. Pre automobilový priemysel, ktorý tvorí tak podstatnú časť HDP celej EÚ, to predstavuje vážny strategický problém.
