Gravitácia je prírodná sila, ktorá spôsobuje, že jednotlivé objekty sa navzájom priťahujú. Najznámejším príkladom je to, že Zem priťahuje predmety k sebe, a preto nám napríklad jablko spadne na hlavu, keď sa odtrhne zo stromu. O gravitáciu sa zaujímali mnohí vedci v minulosti a inak tomu nie je ani dnes.
Ak by sme sa pozreli do histórie, napríklad Isaac Newton opísal gravitáciu ako silu, ktorou sa telesá priťahujú – čím sú hmotnejšie, tým silnejšie. Albert Einstein ju zas neskôr vysvetlil cez svoju teóriu relativity – gravitácia je zakrivenie časopriestoru spôsobené hmotou. Gravitácia drží planéty na obežných dráhach, spôsobuje príliv a odliv a v podstate drží celý vesmír pohromade. Vďaka tejto neviditeľnej sile dokážeme kráčať po zemi a nevznášame sa vo vzduchu.
Ako uvádza portál BGR.com, možno sa ľudstvo až doteraz mýlilo a gravitácia nie je prírodná sila. Súčasný fyzik si myslí, že gravitácia je jedným z najsilnejších dôkazov toho, že žijeme v simulácii.
Gravitácia ako dôkaz simulácie?
Melvin Vopson je fyzik na Univerzite v Portsmouthe a v nedávnej štúdii naznačil, že gravitácia by mohla byť vedľajším produktom toho, že vesmír sa správa ako obrovský počítač. Predpokladá, že gravitácia veci vôbec nespája, ale namiesto toho komprimuje informácie. Týmto sa pokúša udržať hmotu organizovanú čo najefektívnejším spôsobom. Je to niečo podobné, ako keď digitálny systém minimalizuje svoje úložné zaťaženie.
Vopson si myslí, že vesmír môže byť postavený na pixelových jednotkách časopriestoru. Tie sa správajú ako digitálne bity a sú zapnuté alebo vypnuté v závislosti od toho, či obsahujú hmotu. Ako píše portál BGR.com: „Keď v tom istom priestore existuje viacero častíc, gravitácia ich núti zlúčiť sa do jedného objektu, aby sa znížila výpočtová zložitosť. Z tohto pohľadu sa gravitácia stáva akýmsi algoritmom, kozmickým ZIP súborom, ktorý komprimuje priestor pre maximálnu efektivitu.“
Z čoho vychádza teória tohto fyzika?
Teória, ktorú popisuje Vopson, vychádza z druhého zákona infodynamiky, čo je zvrat v druhom zákone termodynamiky. Ide o významný posun, ktoré sa viac zhoduje so správaním simulácií ako s tradičnými fyzikálnymi systémami. Vopson sa výskumom venuje dlhšiu dobu a vo svojej minulej štúdii tvrdil, že informácie môžu mať hmotnosť a správať sa ako fyzikálna vlastnosť, čo naznačuje, že dáta nie sú len abstraktné, ale aj hmotné. Dokonca tvrdil, že objavil zdrojový kód vesmíru.
Jeho objavy neodkazujú, že žijeme v simulácii. Ponúkajú ale indície, že by to tak mohlo byť. Gravitácia je jednou zo záhad fyziky, pretože ju vieme merať, modelovať a vysvetliť jej účinky. Stále však nedokážeme pochopiť, prečo funguje tak, ako funguje. Každý nový poznatok otvára diskusiu a brány do ďalšieho hlbšieho výskumu. Ak sa myšlienky Vopsona ukážu ako pravdivé, mohlo by to naznačovať, že vesmír skutočne beží na kóde a gravitácia by mohla byť jedným z prvých znakov, ktoré tomu nasvedčujú.
