Aj zdanlivo malá administratívna chyba môže prerásť do závažného finančného problému. Svoje by o tom vedel povedať dôchodca Oto Kučera, ktorý si chcel k dôchodku prilepšiť cez vlastnú živnosť. Náležite o tom informoval Sociálnu poisťovňu, avšak údaje boli v systéme nesprávne priradené. Výsledok? Niekoľkoročný dlh na odvodoch, ktorý sa postupne vyšplhal na takmer 3 000 eur. Prípadu sa venovali Správy STVR.
Dlžná suma zahŕňala aj úroky z omeškania, pričom o nedoplatku sa Kučera dozvedel až vo chvíli, keď mu banka zablokovala účet.
Pár nešťastných okolností, dlh v tisícoch
Kučera je už vyše 10 rokov poberateľom starobného dôchodku, no rozhodol sa, že si prilepší ako taxikár pracujúci na živnosť. Pred tromi rokmi sa presťahoval a o zmene adresy informoval Sociálnu poisťovňu doporučeným listom. Po tom, ako nedostal žiadnu odpoveď, predpokladal, že zmena prebehla úspešne. V skutočnosti však poisťovňa zmenu adresy zaevidovala len pre jeho dôchodcovský účet, nie pre ten podnikateľský. V liste totiž uviedol iba rodné číslo, nie IČO.
Ďalšou komplikáciou je skutočnosť, že prekročil hranicu hrubého príjmu, ktorá ho predtým oslobodzovala od povinnosti platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Vznikla mu teda zákonná povinnosť prispievať do systému, avšak tento fakt si neuvedomil a keďže upomienky poisťovňa posielala na starú adresu, o probléme nevedel.
Zo zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zmenu adresy možno nahlásiť viacerými spôsobmi, a to osobne, písomne alebo elektronicky. Pokiaľ klient pritom požaduje potvrdenie o prijatí podania, inštitúcia je povinná mu ho poskytnúť. V prípade Kučeru k tomu nedošlo. List s informáciou o zmene adresy bol navyše zaslaný len na centrálu, nie na konkrétnu pobočku.
Aby toho nebolo málo, po jeho prijatí došlo k chybe. Zamestnankyňa totiž informáciu nepostúpila ďalej, a tak sa zmena neprejavila v podnikateľskej evidencii.
Poisťovňa tak naďalej posielala upomienky na adresu, kde sa Kučera už nenachádzal. Zásielky síce nepreberal, avšak podľa právnej fikcie boli aj tak považované za doručené. Toto sa opakovalo až dovtedy, kým nedoplatky na odvodoch spolu s penálmi a úrokmi nepresiahli sumu 2 900 eur. Ako bolo spomenuté, dozvedel sa o tom až vtedy, keď mu banka zablokovala prístup k financiám.
Neprehliadnite
Štát mu to neodpustí
Smutnou skutočnosťou je, že tak vysoké nedoplatky a úroky z omeškania nie je podľa súčasnej legislatívy možné odpustiť. Sociálna poisťovňa už dve desaťročia nemá zákonnú možnosť oslobodiť občana od platenia penálov, čo znamená, že dôchodca musí svoj dlh splatiť. Pochopiteľne, to výrazne ovplyvňuje nielen jeho každodenné výdavky, ale aj životné plány. Nemôže si dovoliť vycestovať za rodinou do zahraničia ani ísť na liečenie.
Odborníci upozorňujú, že k takýmto problémom dochádza najmä v prípadoch, keď človek vystupuje voči úradom v rôznych rolách, napríklad aj ako dôchodca, aj ako živnostník. Register fyzický a právnických osôb totiž nie je prepojený, pričom systém automaticky nepredpokladá, že zmena adresy pre jednu identitu sa má automaticky aplikovať aj na druhú.
Poisťovňa síce podľa právnych predpisov má možnosť požiadať o doplnenie údajov, no v tomto prípade sa tak nestalo.
Dlh ako blesk z jasného neba
Prípad dôchodcu-živnostníka poukazuje na potrebu aktívneho sledovania situácie v Sociálnej poisťovni. Odborníci odporúčajú, aby si samoplatitelia pravidelne kontrolovali výšku poistného, aktuálne záväzky a prípadné upozornenia cez oficiálne portály alebo pri osobnej návšteve pobočky.
Veľkou výhodou v tomto smere je elektronická komunikácia. Zriadenie elektronického účtu poistenca umožňuje mať okamžitý prehľad o stave účtu, predpisoch a dátumoch splatnosti. Živnostníci majú navyše povinne zriadenú elektronickú schránku, kam môže Sociálna poisťovňa doručovať oficiálne oznámenia.
