Ukrajina, ktorá sa stále zmieta vo vojnovom konflikte s Ruskom, môže čoskoro oficiále vstúpiť do Európskej únie (EÚ). Samozrejme, takýto krok so sebou prináša viaceré výzvy, ktoré by sa v tom či onom smere mohli dotknúť aj Slovenska, píše denník Teraz.sk.
Konkrétne by vstup Ukrajiny do EÚ mohol výrazne ovplyvniť slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Silný vplyv na celú EÚ
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v spolupráci s Úradom podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku vypracovalo analýzu, ktorá poukazuje na možné dopady tohto rozšírenia Únie. Materiál bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania.
Analýza upozorňuje, že slovenský agrosektor môže čeliť značnému konkurenčnému tlaku, najmä v oblasti produkcie hydiny, hydinového mäsa a konzumných vajec. Obavy sú podložené rýchlo rastúcim objemom dovozu týchto komodít z Ukrajiny.
Zatiaľ čo v roku 2021 sa na Slovensko doviezlo 1 039 ton hydinového mäsa za približne 1-milión eur, v roku 2023 to už bolo 17 711 ton v hodnote 35,16-milióna eur. V roku 2024 objem vzrástol až na 22 878 ton, pričom hodnota dovozu prekročila 50,82-milióna eur.
Mali by spĺňať požiadavky
Podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára by mal byť vstup Ukrajiny do EÚ podmienený úplným splnením všetkých platných noriem a požiadaviek bloku, ktoré sa týkajú kvality, bezpečnosti a environmentálnych štandardov. Ak by sa tak nestalo, slovensko poľnohospodárstvo a potravinárstvo by mohli utrpieť značné škody.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) pripomína, že Ukrajina je často označovaná ako „obilnica sveta“ a jej začlenenie do spoločného európskeho trhu bude mať nepochybne dopad na celý agropotravinársky systém EÚ.
Slovensko, ako susediaca krajina so zraniteľným agrosektorom, by bolo jednou z najviac dotknutých krajín. Naše poľnohospodárstvo totiž dlhodobo zápasí s nízkou úrovňou investícií do modernizácie, slabým rozvojom infraštruktúry na vidieku a pomalým zavádzaním inovácií.
Neprehliadnite
EÚ má čo zvážiť
Zároveň sa predpokladá, že vstup Ukrajiny do Únie by mohol negatívne ovplyvniť výšku priamych platieb zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Podľa ekonóma Viliama Páleníka zo Slovenskej akadémie vied by sa finančné prostriedky rozdeľovali medzi viacero členských štátov, čo by znamenalo ich zníženie pre všetkých, vrátane Slovenska. Z hľadiska konkurencieschopnosti by to však v relatívnom vyjadrení neznamenalo zmenu, pretože rovnaké zníženie by postihlo celú EÚ.
MPRV pritom vo svojej analýze označuje poľnohospodárstvo za jeden z najcitlivejších sektorov, ktoré rozšírenie EÚ o Ukrajinu zasiahne. Očakáva sa tlak na transformáciu sektora, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou. Zároveň bude potrebné zabezpečiť primeranú ochranu slovenských výrobcov pred možným znevýhodnením na trhu.
Hoci sa v integrácii Ukrajiny do EÚ dajú nájsť aj určité príležitosti – napríklad v oblasti pracovnej sily či inovácií – slovenský agropotravinársky sektor sa podľa analytikov bude musieť pripraviť na zvýšenú konkurenciu, tlak na efektivitu a potrebu komplexnej modernizácie.
USA a Ukrajina budú ťažiť vzácne suroviny
Predmetná analýza prichádza len nedlho po tom, čo sme vás na našom webe informovali o novej spolupráci medzi Kyjevom a Washingtonom ohľadne ťažby cenných surovín – minerálov, ropy a zemného plynu – na ukrajinskom území.
Vzájomné podanie rúk medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou má predstavovať súčasť širšej stratégie s cieľom odradiť Rusko od ďalšej agresie a upevniť vplyv Američanov v regióne. Napriek dohode však Ukrajina od Spojených štátov nezískala žiadne formálne bezpečnostné záruky. Podľa generála vo výslužbe Pavla Macka má však jednoznačný strategický význam – je to signál adresovaný Kremľu, že spolupráca medzi Washingtonom a Kyjevom pokračuje a že Spojené štáty majú záujem o ďalšiu prítomnosť v regióne.
Spolupráca počíta s vytvorením spoločného investičného fondu, z ktorého sa budú financovať projekty zamerané na obnovu a rozvoj ťažby. Zisky z týchto aktivít si budú Ukrajina a Spojené štáty deliť rovnomerne, pričom výnosy majú byť opätovne investované do ďalších ťažobných zariadení alebo infraštruktúrnych projektov v krajine.
Tento dohodnutý model sa podľa Macka výrazne líši od predchádzajúcich návrhov, ktoré viedli k napätiu medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Tentoraz išlo o dohodu, ktorú Ukrajina síce prijala pod tlakom okolností, ale zároveň sa ňou snaží udržať pozornosť Spojených štátov a získať ich podporu v náročnej geopolitickej situácii.
Dohoda však nepočíta s kompenzáciou už poskytnutej vojenskej pomoci – ide výhradne o nový investičný rámec, kde Ukrajina prispieva prírodnými zdrojmi a Spojené štáty finančnými alebo vojenskými prostriedkami.
