Transakčná daň sa nepochybne zaraďuje medzi najkontroverznejšie opatrenia, aké kedy postihli Slovenskú republiku. Pre štát predstavuje zásadný zdroj príjmu, ktorý využije na konsolidáciu verejných financií, pre podnikateľov však predstavuje dodatočné, nie vždy zanedbateľné náklady. Výsledok? Už po týdžni od začiatku platnosti novej dane sa objavujú prvé dôsledky, na ktoré nielen odborníci upozorňovali celé mesiace.
Ako informujú Aktuality.sk, zavedenie transakčnej dane v podnikateľskej sfére spustilo vlnu rezistencie a nečakaných rozhodnutí. Mnohé firmy začali uprednostňovať platby v hotovosti, čím sa snažia minimalizovať výdavky, respektíve vyhnúť sa novej finančnej záťaži, ktorú považujú nielen za neférovú, ale aj likvidačnú.
Čo presne je transakčná daň?
Transakčná daň sa uplatňuje na každú odchádzajúcu elektronickú transakciu z podnikateľského (biznis) účtu, a to v sadzbe 0,4 percenta, maximálne však do sumy 40 eur. Sadzbou sú potom zaťažené aj výbery hotovosti z bankomatov, konkrétne vo výške 0,8 percenta, pričom v tomto prípade maximálny limit nie je.
Daň je vyberaná automaticky cez slovenské banky, čo je dôvod, prečo si každý podnikateľský subjekt musel do 31. marca, zriadiť špeciálny podnikateľský účet – tzv. transakčný účet. Pri zahraničných účtoch alebo v prípade špecifických platobných operácií (ako preúčtovanie nákladov) je povinnosťou podnikateľov odviesť daň v režime samozdanenia.
Návrat éry hotovosti
Ako sme spomenuli v úvode článku, odborníci dlho varovali, že zavedenie transakčnej dane spôsobí viaceré komplikácie a donúti podnikateľov k úpravám svojej činnosti, a to predovšetkým tak, aby čo najviac zmiernili jej vplyv. Medzi tieto úpravy rozhodne spadá aj preferovanie platieb v hotovosti, nakoľko z hotovostných platieb sa transakčná daň neodvádza.
A netýka sa to len drobných podnikov. O nepríjemný zážitok spätý s týmto „trendom“ sa podelila Michaela, dlhoročná pacientka jednej zubnej ambulancie v Bratislave. Bola zvyknutá, že za zákroky môže platiť kartou, po novom je však realita iná – lekárka jej oznámila, že odteraz prijíma platby len v hotovosti. Podobná situácia ju potom čakala u kaderníčky, kde síce mohla zaplatiť kartou, avšak s upozornením, že v budúcnosti to už možné nebude.
A Michaela rozhodne nie je jediná, kto prichádza do kontaktu s povinnosťou platiť v hotovosti. Čoraz viac Slovákov sa stretáva s tým, že namiesto pohodlného priloženia platobnej karty, telefónu alebo hodiniek, musia utekať do bankomatu a vybrať si hotovosť.
„Výhodný“ protest
Rozhodnutie firiem neakceptovať platobné karty možno chápať ako určitú formu protestu. Napríklad Daniela Lukačková z trenčianskej firmy Tulák Outfit, ktorá sa zameriava na predaj športového oblečenia, ozrejmila, že hoci ide o malú firmu, súčasnej vláde nechce dať ani o euro viac, než musí.
Rozhodla sa teda pre kuriózny systém – pokiaľ sa zákazník rozhodne za tovar zaplatiť v hotovosti, dostane zľavu vo výške 2 percent. Hotovosť je potom použitá na úhradu faktúr za tovar aj na výplaty. Dokonca oslovila svojich dodávateľov, aby tovar zasielali len na dobierku, aby zaň bolo možné zaplatiť hotovosťou.
A to stále nie je všetko. Viaceré podniky sa rozhodli, že transakčná daň je pre nich príliš, a teda nemajú inú možnosť, ako akceptovať len hotovosť. A v mnohých prípadoch sa to dá pochopiť. Transakčná daň je totiž často komplikovanejšia a nákladnejšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Na veľmi praktickom príklade to vysvetlil vedúci reštaurácie Staré humno v Šarišských Michaľanoch. Ozrejmil, že štandardne platí za internet 12 eur, pričom transakčná daň predstavuje 0,05 eura. To nie je závratná suma, no je tu háčik – za zaúčtovanie tejto položky si externá ekonómka účtuje 1 euro, čo znamená, že vo výsledku majiteľa stojí platba za internet o 1,05 eura viac.
Štát hovorí, že daň podnikateľov nezruinuje. Tí však majú iný názor
Štát sa ešte pred zavedením transakčnej dane zvykol oháňať argumentom, že transakčná daň postihne iba podnikateľov, a aj to veľmi mierne, určite nie fatálne. Príklady z praxe však ukazujú iný scenár.
Nie je to totiž len o samotnej transakčnej dani. Dá sa povedať, že pre mnohých podnikateľov išlo len o posledný klinec do rakvy. Netreba totiž zabúdať na mnohé ďalšie faktory, ktoré podnikateľom sťažujú ich činnosť, predovšetkým po nákladovej stránke – napríklad vysokú infláciu či rapídne rastúce ceny energií (ktoré budú od roku 2026 ešte drahšie).
To vedie nemalú časť podnikov k tomu, že ukončujú svoju činnosť, prípadne presúvajú svoje podnikanie do zahraničia, kde sú ekonomické podmienky výhodnejšie.
A pokiaľ ide o vplyv „len“ na podnikateľov, ani táto časť argumentu nie je úplne pravdivá. Realita je totiž taká, že vplyv transakčnej dane, priamo či nepriamo, pocítia úplne všetci.
Transakčná daň pre podnikateľov predstavuje zvýšené náklady. A keďže cieľom každého podnikateľského subjektu je generovať zisk, musí sa tomuto vývoju adekvátne prispôsobiť, najčastejšie prenesením vyšších nákladov na konečné ceny, ktoré platíme my, teda bežní ľudia – spotrebitelia.
Sú tu však ešte vážnejšie dôsledky. Firmy v zahraničí takúto daň platiť nemusia, čo znamená, že slovenské podniky čelia nižším maržám, ako aj obmedzenému priestoru na zvyšovanie platov a investícií či zhoršeniu pozície v porovnaní so zahraničnou konkurenciou.
Z toho vyplýva, že transakčná daň demotivuje ľudí k podnikaniu, zatiaľ čo existujúci malí podnikatelia často uvažujú o ukončení činnosti. Ovplyvňuje to aj investorov, ktorí sa skôr rozhodnú vložiť svoje finančné prostriedky do krajiny, ktorá má priaznivé ekonomické podmienky.
Všetky vyššie uvedené efekty – znížená motivácia podnikať, menej investícií, vyššie náklady – spomaľujú rast ekonomiky. Firmy menej zamestnávajú, ľudia menej míňajú a štát vyberie menej daní, teda presný opak toho, čo sa zavedením dane zamýšľalo.
Opozícia sa dožaduje zrušenia dane, vláda to však odmieta
Negatívne ohlasy voči transakčnej dani prichádzajú nielen od podnikateľov, ale aj od politikov, najmä tých opozičných. Avšak momentálne sa najviac ozýva Andrej Danko. Jeho postoj voči transakčnej dani dokonca možno označiť za mimoriadne ofenzívny.
V relácii TA3 uviedol, že transakčná daň musí byť zrušená, a to najneskôr k 31. decembru 2025, aby nenarušila štátny rozpočet. Dodal, že najskôr sa pokúsi uzavrieť dohodu v rámci koalície, pričom ak neuspeje, predloží návrh na zrušenie transakčnej dane do parlamentu.
Neodpustil si ani kritiku samotného Ladislava Kamenického. Odporučil mu, aby sa radšej zameral na komplexnú daňovú reformu – podľa Danka by Slovensko malo diskutovať skôr o zmenách v dani z príjmov, o zvýhodnení odpisov pre podnikateľov a celkovo hľadať nástroje na podporu hospodárskeho rastu.
Z opozície sa najviac ozýva Progresívne Slovensko (PS), ktoré už dokonca predložilo návrh na zrušenie transakčnej dane, a to k 1. máju 2025. Podľa návrhu hnutia by sa taktiež mali podnikateľom vrátiť už zaplatené poplatky.
Čo na to vláda? Minister financií Ladislav Kamenický na sociálnej sieti zverejnil príspevok, v ktorom ostro kritizuje akékoľvek výhrady voči transakčnej dani. Pripomenul, že transakčná daň je kľúčovou súčasťou konsolidačného balíka, ktorý cieli na ozdravenie verejných financií. Zavedená bola s cieľom znížiť ich deficit, pričom už má prinášať žiadané výsledky.
Kamenický taktiež upozornil, že očakávaný ročný výnos z transakčnej dane činí zhruba 700-miliónov eur, a teda predstavuje významný zdroj príjmov pre štát. Pokiaľ by sa transakčná daň zrušila, vzniknutý výpadok by vraj bolo veľmi ťažké nahradiť.
Ako príklady možných alternatív uviedol zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) až na 26 percent či zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb o 13 percentuálnych bodov.
Alterantívne riešenia by podľa ministra zasiahli široké vrstvy obyvateľstva, čo by viedlo k spomaleniu ekonomiky. Ozrejmil, že práve vďaka príjmom z tejto dane a ďalším opatreniam mohla vláda znížiť DPH na potraviny, lieky, pomôcky pre zdravotne znevýhodnených, knihy, tlač, gastro a ubytovanie.
