Kto je najväčším znečisťovateľom planéty, teda najväčším producentom oxidu uhličitého (CO2)? Existuje viacero metrík, podľa ktorých možno zostaviť ich zoznam. Jednu takú, ktorá rozhodne patrí medzi tie najspoľahlivejšie, ponúka aj NASA. Produkciu škodlivého plynu, ktorý otepľuje globálnu klímu, totiž dokáže sledovať priamo z vesmíru, teda prostredníctvom satelitov.
Ako informoval server ScienceAlert, ešte v roku 2013 Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA) upozornil, že koncentrácia CO2 v atmosfére prekročila kritickú hranciu 400 častíc na milión (ppm), konkrétne od obdobia pliocénu, ktoré sa datuje 3-milióny rokov dozadu.
Pochopiteľne, to je obrovský problém, ktorý by nemal ostať ignorovaný ani vedeckou obcou, ani verejnosťou. Ako sme spomenuli, vysoké hladiny CO2 priamo prispievajú k otepľovaniu planéty.
Podľa Šiestej hodnotiacej správy (AR6), ktorú zostavil Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC) spôsobí nadbytočný oxid uhličitý v atmosfére zvýšenie priemernej globálnej teploty o 1,5 až 2 °C, a to už do roku 2030. Takéto oteplenie bude mať závažné dopady na celý svet – povedie k vymieraniu mnohých druhov, častejším a intenzívnejším suchám, lesným požiarom, extrémnym prejavom počasia a častejším zlyhaniam úrody.
Riešenie? Vraj ním nie je iba obmedzenie samotných emisií, ale aj vývoj a implementácia stratégií na zmiernenie a prispôsobenie sa klimatickým zmenám. V tomto smere odborníci považujú za kľúčový nástroj efektívne monitorovanie klímy.
NASA všetko pozorne sleduje
Tým môžeme premostiť k NASA a jej satelitom Orbiting Carbon Osbervatory-2 (OCO-2) a Orbiting Carbon Osbervatory-3 (OCO-3), ktoré slúžia na sledovanie koncentrácie CO2 v atmosfére, a to priamo z vesmíru, čo umožňuje hlbšie pochopenie procesov spojených so zmenou klímy.
Raya Nassara, senior výskumník z kanadského úradu pre životné prostredie a zmenu klímy (ECCC) a zároveň hosťujúci profesor na Torontskej univerzite, dokázal pomocou dát z OCO-2 a OCO3 presne zaznamenať a kvantifikovať emisie CO2 na lokálnej úrovni.
Do výskumu sa zapojili aj odborníci z ECCC, Torontskej univerzity, Coloradskej štátnej univerzity a laboratória NASA Jet Propulsion Laboratory (JPL). Výsledky ich výskumu boli publikované v odbornom časopise Frontiers in Remote Sensing.
Štúdia demonštruje, že pomocou satelitných meraní je možné sledovať zmeny v emisiách oxidu uhličitého aj na veľmi malej, miestnej úrovni.
Ako satelity fungujú?
Satelit OCO-2, ktorý bol vypustený v roku 2014, mapuje prirodzené aj človekom spôsobené emisie CO2 na regionálnych a kontinentálnych škálach. Robí to dvomi spôsobmi:
- nepriamo tým, že meria intenzitu slnečného žiarenia odrazeného od zemského povrchu,
- priamo tým, že zisťuje množstvo CO2 absorbovaného v atmosférickom stĺpci medzi Zemou a satelitom.
Satelit je vybavený špeciálnymi spektrometrami, ktoré sú kalibrované na identifikáciu špecifického „podpisu“ CO2 v atmosfére. Jeho sesterská misia, teda OCO-3, vznikla z náhradných dielov pre OCO-2, pričom umiestnená bola na palubu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v roku 2019.
OCO-3 je vylepšený o akýsi mapovací režim, ktorý umožňuje rozsiahle snímanie vybraných oblastí. Vďaka tomu môžu vedci vytvárať podrobné mapy miest s vysokou koncentráciou emisií, čo je kľúčové najmä v hustých mestských aglomeráciách.
„Toxická“ elektráreň blízko Slovenska
Tím vedcov analyzoval údaje zozbierané počas viacerých preletov satelitov nad Poľskom v rokoch 2017 až 2022. Konkrétne sa zamerali na elektráreň Belchatów – jeden z najväčších zdrojov emisií v Európe. Výsledky ukázali, že satelity boli schopné zaznamenať zmeny v koncentrácii CO2, ktoré zodpovedali hodinovým výkyvom vo výrobe elektriny v elektrárni.
Elektráreň Belchatów, ktorá funguje od roku 1988, je v súčasnosti najväčšou uhoľnou elektrárňou na svete s inštalovaným výkonom 5 102 megawattov. Používa hnedé uhlie (lignit), ktoré produkuje viac emisií CO2 na megawatt vyrobenej elektriny než tvrdé čierne uhlie (antracit). Veľké zariadenia ako Belchatów a rafinérie ropy sú zodpovedné za približne polovicu všetkých globálnych emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív.
Zaujímavosťou je, že satelity OCO-2 a OCO-3 neboli pôvodne navrhnuté na detekciu emisií z jednotlivých priemyselných zariadení. Preto ich úspech v prípade Belchatówa prekvapil aj samotných vedcov. Projektový vedec misie OCO-3 Abhishek Chatterjee v tlačovej správe NASA označil tieto výsledky za „príjemné prekvapenie“ a dodal, že tím je nadšený z možností ďalšieho výskumu.
NASA má v rukách kľúčové nástroje
Podľa Raya Nassara sa väčšina správ o emisiách CO2 v súčasnosti zakladá na odhadoch alebo údajoch zozbieraných na úrovni zemského povrchu. Tento prístup spočíva najmä vo výpočtoch založených na množstve spálených fosílnych palív, no často nezohľadňuje reálne merania v atmosfére.
Nassar dodal, že podrobnosti o tom, kedy a kde presne emisie vznikajú, často nie sú k dispozícii. Poskytnutie detailnejšieho obrazu o emisiách CO2 by tak mohlo pomôcť lepšie sledovať účinnosť politík na ich znižovanie.
Do budúcna budú klimatológovia môcť ešte efektívnejšie využívať mapovací režim satelitu OCO-3, ktorý sa môže stať predchodcom budúcich generácií satelitných misií určených na pozorovanie skleníkových plynov. NASA nedávno oznámila, že prevádzka OCO-3 na palube ISS bude predĺžená o niekoľko ďalších rokov.
Satelit bude pracovať súbežne s ďalšou misiou zameranou na pozorovanie skleníkových plynov, Earth Surface Mineral Dust Source Investigation (EMIT). Tieto a ďalšie iniciatívy na monitorovanie klimatických zmien a emisií CO2 v reálnom čase budú v budúcnosti neoceniteľné pri vypracúvaní účinných stratégií na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy.
Elektráreň Belchatów čaká koniec
K dnešnému dňu, teda 28. aprílu 2025, je táto elektráreň stále v prevádzke – hoci niektoré bloky boli v priebehu času vyradené z prevádzky, viaceré zostávajú funkčné a naďalej produkujú podstatnú časť elektrickej energie pre krajinu.
„Najviac toxické“ zariadenie v Európe však neostane v prevádzke navždy. Podľa známych plánov by mala byť celá elektráreň odstavená najneskôr do roku 2036, pričom ťažba lignitu v priľahlých baniach by mala skončiť do roku 2038.
V rámci prechodu na čistejšie zdroje energie plánuje poľská vláda transformovať lokalitu Bełchatów na miesto pre výstavbu druhej jadrovej elektrárne v krajine. Tento krok je súčasťou širšej stratégie “od uhlia k jadru” (Coal-to-Nuclear), ktorá má za cieľ nahradiť uhoľné elektrárne nízkoemisnými jadrovými zdrojmi.
Trump a jeho odklon od Parížskej dohody
Donald Trump, prezident Spojených štátov amerických, krátko po svojom opätovnom nástupe do funkcie podpísal výkonný príkaz, ktorým spečatil odstúpenie od Parížskej dohody.
Pre lepšie porozumenie, Parížska dohoda je medzinárodná klimatická dohoda prijatá v roku 2015, ktorej cieľom je udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 °C (ideálne pod 1,5 °C) v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Štáty, ktoré dohodu podpísali, sa zaviazali znížiť svoje emisie skleníkových plynov, prispôsobovať sa dopadom zmeny klímy a finančne podporovať menej rozvinuté krajiny v ich klimatických opatreniach.
Z pochopiteľných dôvodov Trumpovo rozhodnutie vyvolalo rozsiahlu kritiku zo strany vedcov, environmentálnych organizácií a medzinárodných lídrov. Bývalá poradkyňa pre klímu v Bielom dome Gina McCarthy označila tento krok za „opustenie zodpovednosti za ochranu amerického ľudu a našej národnej bezpečnosti“.
Laurence Tubiana, hlavná architektka Parížskej dohody, vyjadrila poľutovanie nad rozhodnutím Spojených štátov, ale zároveň zdôraznila, že medzinárodné klimatické úsilie je odolné a pokračuje aj bez účasti Spojených štátov.
