Slováci z hľadiska spravovania svojich financií patria medzi konzervatívnejšie krajiny. Peniaze zvyčajne nerozhadzujeme, snažíme sa ich skôr šetriť. No žiaľ, napriek ekonomickému rastu v priebehu posledných desaťročí bohatneme pomalšie a tiež sa výraznejšie zadlžujeme. Podľa Tomáša Boháčka, analytika 365.bank, si sporíme len malé percento svojich príjmov a patríme medzi krajiny s najnižšou mierou úspor v Európe. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Keď si to prevedieme do čísel – slovenské domácnosti si v priemere odkladajú len 3 percentá zo svojho príjmu. To je v porovnaní s okolitými krajinami priam žalostne málo. Napríklad v Česku je miera sporenia oveľa vyššia a stabilnejšia, dlhodobo prekračuje 7 percent príjmu.
Analytik tiež podotýka, že hoci bohatstvo slovenských domácností v uplynulých 30 rokoch kontinuálne rástlo, išlo o zhruba polovičné tempo oproti disponibilnému príjmu. Súbežne dochádzalo k rastu zadlžovania, pričom v súčasnosti dosahuje až 80 percent disponibilného príjmu domácností.
Hlavným dôsledkom tohto vývoja je práve nízka úroveň úspor. Väčšina príjmov slovenských domácností totiž smeruje na bežnú spotrebu a splácanie úverov.
Pohľad do histórie
Ekonomický rast Slovenska si v posledných troch dekádach preskákal všetky bežné fázy – fázu rast, fázu poklesu aj fázu stagnácie. V priebehu 90. rokov bola situácia výrazne komplikovaná vysokou infláciou a úrokovými sadzbami, ktoré sa vtedy pohybovali až v dvojciferných hodnotách.
Veľký zlom nastal, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie (EÚ) a neskôr do eurozóny. To pomohlo naštartovať zahraničný obchod, prilákať nové investície a spolu s reformou daňového systému posilniť ekonomickú pozíciu krajiny v Európe.
Nie všetky zmeny však boli pozitívne. Slovenská ekonomika čelila viacerým krízam – globálnej hospodárskej a neskôr dlhovej kríze, ktoré spôsobili spomalenie rastu a oslabenie zahraničného dopytu. Samozrejme, opomenúť nemožno ani pandémiu koronavírusu a stále prebiehajúcu vojnu na Ukrajine, ktoré viedli k vysokej inflácii a narušeniu produkčných reťazcov, čo taktiež negatívne ovplyvnilo hospodársku situáciu Slovenska.
Peniaze chýbajú, nie je z čoho sporiť
No aj keď bolo na Slovensku ekonomických zmien za posledných 30 rokov mnoho, prístup Slovákov k sporeniu sa zmenil len mierne. Podľa vedúceho produktov v 365.bank Tomáša Barbariča naďalej ostávame viac naklonení konzervatívnejším finančným nástrojom. Zatiaľ čo v 90. rokoch boli populárne depozitné produkty ako vkladné knižky a sporožíro, dnes ich nahradili termínované vklady a sporiace účty.
Výška úspor, ako sme spomenuli, je veľmi nízka, čo je podľa Barbariča dôsledkom hlavne vysokých nákladov na bežnú spotrebu a splácanie dlhov, ktoré domácnostiam nezriedka zostávajú ako dedičstvo z rokov rastúceho zadlžovania. Slováci si tak síce udržiavajú konzervatívny prístup k financiám, no ich celková úroveň bohatstva rastie len pomaly a úspory zostávajú na veľmi nízkej úrovni.
Domácnosti obracajú každú korunu
Pokiaľ ide o zvyšovanie nákladov na bežnú spotrebu, v tomto roku za ňu môže aj konsolidácia, ktorou štát cieli na ozdravenie verejných financií. Hlavnými opatreniami konsolidačného balíka sú vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň.
DPH, ktorá stúpla z 20 na 23 percent, viedla a aj povedie k zvyšovaniu cien množstva produktov a služieb. Taktiež je hlavnou príčinou rastúcej inflácie, ktorá sa začiatkom roka vyšplhala až na 3,9 percenta. Ide o najvyššiu úroveň inflácie na Slovensku za posledných 12 mesiacov. A to stále nie je to najhoršie – inflácia sa prejavuje v podobe zvyšovania spotrebiteľských cien tovarov a služieb. Tento rast v úvode roka dosiahol 1,7 percenta, teda najviac za posledné dva roky.
Medziročný rast cien sa prejavil vo všetkých výdavkových kategóriách domácností – od 2,4 percenta pri odevoch a obuvi až po 11 percent vo vzdelávaní. Medzimesačný nárast cien bol zaznamenaný v 10 z 12 výdavkových skupín, pričom ceny stúpli od 0,8 percenta v oblasti rekreácie a kultúry až po 4,6 percenta pri alkoholických nápojoch a tabaku. Naopak, pokles cien zaznamenali iba odevy, obuv a zdravotnícke služby.
Najvýznamnejší vplyv však mal nárast cien bývania a energií, konkrétne o 1,3 percenta, a to napriek zastropovaniu cien energií pre domácnosti zo strany štátu. Žiaľ, zvýšenie DPH tento vplyv prevýšilo. Ceny plynu, tepla, palív a elektriny vzrástli v porovnaní s decembrom o približne 2 percentá.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku, ktorý nájdete na tomto odkaze.
