Hoci sa nám Európska únia (EÚ) snaží vtlačiť opak, Slovensko sa už od začiatku roka nachádza v zóne energetického rizika. Denne totiž spotrebujeme viac plynu, než koľko ho ku nám priteká. Situácia je napätá, pričom energetický analytik Radovan Potočár nevylučuje ani jej prerastenie do niečoho, čo možno pomenovať „plynová kríza“. Téme sa venuje portál Správy STVR.
Problém pritom nemá len Slovensko, ale aj celá Európa. Dopyt po plyne vo svete rastie, ceny sa zvyšujú, pričom budúcnosť energetickej stability európskeho regiónu je značne neistá. Samozrejme, veľké komplikácie predstavuje výpadok dodávok z Ruska, ktorý spôsobil že Európa je čoraz viac závislá od skvapalneného zemného plynu (LNG).
Plynová kríza ťahaná červenými číslami
Michal Ľalík, obchodný riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) upozornil, že aktuálne na svetovom trhu neexistuje voľný zdroj plynu, v dôsledku čoho boli zdrojovatelia de facto donútení navýšiť ceny. Len Slovensko kvôli zastaveniu tranzitu ruského plynu cez územie Ukrajiny stratí 500- až 600-miliónov eur, čo predstavuje vážne riziko pre celé hospodárstvo.
Je pritom nutné poznamenať, že tranzit ruského plynu cez ukrajinské územie priebežne klesal už od roku 2022, kedy začal vojenský konflikt s Ruskom. V roku 2024 bol objem tranzitu už len štvrtinový oproti predošlým, respektíve pôvodným hodnotám.
Slovensko bolo v dôsledku prísneho rozhodnutia Kyjevu donútené k tomu, a by čerpalo plyn z iných zdrojov. Momentálne dovážame plyn z Maďarska, avšak v obmedzenom objeme, takže nejde o dlhodobo udržateľné dodávky. Väčšina spotreby sa pokrýva z podzemných zásobníkov, no bude nutné využiť aj iné trasy.
Michal Ľalík potvrdil, že SPP pracuje na uzatváraní nových zmlúv na doplnenie zásob pred zimnou sezónou, no momentálne nevidí potrebu dlhodobých kontraktov. Platný zostáva aj kontrakt s Gazprom exportom, ktorý bol dlhodobo najvýhodnejší.
Slovensko sa tiež pridalo k deklarácii s Rakúskom, Maďarskom a Talianskom, že tranzit plynu cez Ukrajinu je kľúčový pre konkurencieschopnosť, inak môže EÚ čeliť nákladom až 60-miliárd eur. Naša krajina by musela zaplatiť až o 90-miliónov eur viac, pokiaľ by nahradilo ruský plyn nemeckým.
Problémom je aj prístup Trumpovej administratívy
Zastavenie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu však nie je jedinou príčinou aktuálnej, teda neistej situácie. Analytik Ľuboslav Kačalka skonštatoval, že neistota na trhu je spätá aj s tvrdou politikou Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa, ktorý môže zaviesť vyššie clo na LNG. Nedostatok plynu teda nielenže vytvára tlak na ceny, ale tiež stavia EÚ do nevýhodnej pozície oproti Spojeným štátom.
Zásadným riešením je zvýšenie vlastnej ťažby plynu, ktorá kedysi pokrývala 20 percent spotreby. Slovensko aktuálne ťaží len 30-miliónov kubíkov ročne, čo stačí len pre 30-tisíc domácností. Disponujeme však núdzovými zásobami ropy na 90 dní, pričom do roku 2028 je ambíciou dosiahnuť stav 120 dní.
Ruský plyn ku nám tečie. No koľko?
Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, SPP nedávno potvrdil obnovenie dodávky ruského plynu, konkrétne prostredníctvom plynovodu TurkStream. Predpokladá sa pritom, že od apríla by sa mohli dodávky prostredníctvom TurkStream zdvojnásobiť. O túto teóriu sa s novinármi podelil priamo Vojtech Ferencz, predseda predstavenstva SPP.
Presné objemy dovážaného plynu Ferencz neuviedol, avšak pripomenul, že SPP má s ruskou spoločnosťou Gazprom platnú zmluvu a že cena tranzitu plynu týmto plynovodom je výrazne nižšia v porovnaní s inými dodávateľmi. Ľalík doplnil, že hoci dohoda s Gazpromom zabezpečuje stabilné dodávky, kapacita plynovodu vedúceho cez Maďarsko nemusí stačiť na pokrytie celkovej spotreby Slovenska.
Slováci si za plyn priplatia
Pokiaľ ide o zmienený rast cien, ceny zemného plynu a elektrickej energie v minulom týždni dosiahli nové ročné maximá.
Zatiaľ čo cena plynu sa v porovnaní s koncom januára zvýšila o 4,6 percenta, elektrina v rovnakom období zdražela o 1,6 percenta. Odborníci tento vývoj pripisujú chladnému počasiu a problémom s dodávkami plynu na Ukrajine, ktorá začala nakupovať túto surovinu na európskom trhu, čím sa zvýšil dopyt.
Na pražskej burze PXE sa elektrina s dodaním v roku 2026 predávala v piatok 7. februára za 112,45 eura jednu megawatthodinu (MWh). Pre porovnanie, v predchádzajúcom týždni sa elektrina obchodovala za 110,65 eura za MWh, začiatkom roka len za 105,46 eura za MWh. Čo sa týka medziročného porovnania, elektrina je oproti februáru 2024 drahšia zhruba o tretinu.
A žiaľ, plyn je na tom ešte horšie. Cena na holandskom virtuálnom uzle TTF, ktorý je hlavným referenčným trhom pre európske ceny plynu, sa za uplynulý týždeň rapídne zvýšila. Plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci sa 7. februára obchodoval za 55,723 eura za MWh, čo predstavuje medziročný nárast až o 68,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu týždňu ide o nárast o 4,6 percenta, zatiaľ čo od začiatku roka činí nárast 10,2 percenta.
Pokiaľ ide o dopady na spotrebiteľov, tie sa neprejavia okamžite. Domácnosti si nateraz môžu vydýchnuť, nakoľko vláda zatropovala ceny energií. Tie tak v krátkodobom horizonte zostávajú stabilné.
Štát ale postupne načrtáva prechod k modelu, pri ktorom budú dotácie z verejných zdrojov cielené len na oblasti, kde je možné ich ekonomicky, zdravotne alebo inak relevantne opodstatniť. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR deklarovalo, že od januára 2026 sa plošná subvencia nahradí adresnou pomocou, ktorá sa má poskytovať na základe jasne stanovených kritérií.
Nákladné plošné kompenzácie cien energií sú v poslednom období predmetom diskusií aj na úrovni hospodárskych a sociálnych partnerov. Priemyselné združenia upozorňujú, že takéto prerozdeľovanie môže byť neefektívne a zaťažuje verejné financie, najmä ak značná časť príjemcov štátnej pomoci v skutočnosti núdzu nepociťuje.
Čo to znamená, je asi celkom jasné – ukončenie plošného dotovania nepochybne vyženie ceny energií smerom nahor.
