Nie všetko budú mať Slováci v tomto roku drahšie. Hoci 23-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) ženie ceny mnohých tovarov a služieb smerom nahor, schyľuje sa aj k pozitívnym zmenám, ktoré prinesú vytúžené zlacňovanie, a teda prospejú našim peňaženkám. Jednou z nich je aj plán Európskej centrálnej banky (ECB) naďalej znižovať úrokové sadzby, a to bez ohľadu na rozhodnutia americkej centrálnej banky (Fed). Ako informuje denník Teraz.sk, vyplýva to z oznámenia Olliho Rehna, člena Rady guvernérov a guvernéra fínskej centrálnej banky.
Rehn pre agentúru Bloomberg uviedol, že hoci je dezinflácia na správnej ceste a hospodársky rast oslabuje, znižovanie úrokových sadzieb stále má svoj zmysel. V rámci Ázijského finančného fóra 2025 v Hongkongu zdôraznil, že smerovanie úrokových sadzieb ECB je jasné, pričom tempo a rozsah ich znižovania bude závisieť od nových údajov. Taktiež poznamenal, že rozhodnutia ECB sú riadené jej mandátom zabezpečiť cenovú stabilitu v eurozóne.
Nakoľko sa inflácia vyvíja správnym smerom a v správnej miere, ukončenie reštriktívnej politiky sa predpokladá do polovice leta.
Niektoré hrozby sú stále aktuálne
Rehn však tiež poukázal na rastúce obavy, ktoré vyvoláva aktuálny geopolitický vývoj. Európska únia (EÚ) by podľa jeho slov mala byť pripravená na obchodnú vojnu, pokiaľ novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump splní svoj sľub a zavedie nové dovozné clá.
K menovej politike sa vyjadril aj guvernér chorvátskej centrálnej banky Boris Vujčič. Zdôraznil, že ECB prijíma rozhodnutia nezávisle od Fedu alebo iných centrálnych bánk. V rozhovore pre portál Econostream uviedol, že zrýchlené znižovanie sadzieb sa neplánuje, pretože by si to vyžadovalo výrazné odchýlky od aktuálnych ekonomických projekcií.
Zdôraznil, že vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu je lepšie postupovať opatrne. Konkrétne inflácia v sektore služieb je stále veľmi vysoká, pričom mzdy naďalej rastú. Práve to, spoločne s geopolitickými rizikami, si vyžaduje delikátny prístup.
Hlavný ekonóm ECB Philip Lane pre rakúsky denník Der Standard uviedol, že ECB musí zabezpečiť, aby sa úrokové sadzby udržali v takzvanom strednom pásme. Varoval, že pokiaľ by sadzby klesli príliš rýchlo, infláciu v sektore služieb by bolo ťažké kontrolovať. Naopak, príliš vysoké sadzby by mohli oslabiť infláciu natoľko, že by klesla pod kritickú hranicu, ktorou je miera 2 percentá.
Prečo nie je nízka inflácia ideálna?
Mnohí iste vedia, že príliš vysoká inflácia rozhodne nie je ideálny ekonomický scenár. To ale neznamená, že ním je opak, teda nízka inflácia. Hoci je pravda, že nízka inflácia znamená stabilitu cien a lepšiu predvídateľnosť ekonomického prostredia, môže mať aj niekoľko negatívnych dôsledkov.
Jedným z nich je riziko deflácie, ktoré sa spája s poklesom spotreby a investícií, ako aj so znížením ziskov firiem. Ak spotrebitelia a firmy očakávajú, že ceny budú klesať, môžu odkladať nákupy a investície, čo vedie k zníženiu dopytu. Nižšie ceny zase znamenajú nižšie príjmy pre podniky, čo môže viesť k obmedzeniu výroby a prepúšťaniu zamestnancov.
Počas nízkej inflácie či deflácie tiež dochádza k zvyšovaniu reálnej hodnoty dlhu. To znamená, že dlžníci musia splácať dlh, ktorý je v reálnom vyjadrení drahší, čo môže zaťažovať domácnosti aj podniky a brániť ekonomickému rastu.
Za zmienku tiež stojí nepružnosť miezd, zníženie motivácie investovať, ako aj negatívny psychologický vplyv – spotrebitelia a podniky môžu nízku infláciu alebo defláciu vnímať ako signál problémov v ekonomike, čo môže znižovať dôveru a viesť k ďalšiemu obmedzeniu výdavkov a investícií.
Hlasovanie sa blíži
O opätovnom znížení úrokových sadzieb by sa malo rozhodnúť o necelé tri týždne, kedy ECB plánuje ďalšie zasadnutie. Analytici a investori predpokladajú, že banka opäť zníži úrokové sadzby, pričom očakávajú až tri zníženia v priebehu tohto roka.
Aj keď inflácia v eurozóne v decembri mierne vzrástla, predstavitelia ECB predpokladajú, že sa jej rast v nasledujúcich mesiacoch spomalí. Uvoľňovanie menovej politiky by mohlo pomôcť podnikateľom a spotrebiteľom v regióne, ktorého ekonomika zápasí s problémami. K tomu prispeli politické otrasy v Nemecku a Francúzsku, ako aj očakávaný návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Zlacňovanie by mali pocítiť aj Slováci
Znižovanie úrokových sadzieb zo strany ECB má mnohé prínosy. Tento krok zvyčajne znamená zlacnenie úverov a hypoték, čím sa pre občanov stávajú dostupnejšími. Banky môžu poskytovať lacnejšie úvery na bývanie, spotrebné úvery či podnikateľské pôžičky. Znamená to aj nižšie mesačné splátky.
Rodiny si tak môžu ľahšie dovoliť vlastné bývanie, nakoľko nižšie úroky z hypoték znižujú celkové náklady na kúpu nehnuteľnosti.
Nižšie náklady na pôžičky tiež môžu zvýšiť kúpnu silu obyvateľstva, pretože ľudia majú viac finančných prostriedkov na spotrebu. To podporuje predaj produktov a služieb, čo môže pozitívne ovplyvniť miestne podniky.
Dá sa teda povedať, že zníženie úrokových sadzieb zo strany ECB by mohlo prispieť k zlepšeniu finančnej situácie mnohých Slovákov.
