Mark Zuckerberg, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Meta (pôvodne Facebook), nedávno prekvapil verejnosť vyjadreniami o „cenzúre“ zo strany americkej vlády. Tvrdí, že počas pandémie COVID-19 bol na Facebook vyvíjaný mimoriadny tlak zástupcami Bidenovej administratívy. Jeho slová naznačujú, že dochádzalo k priamym zásahom a telefonátom, v ktorých vraj federálni úradníci kritizovali vedenie Facebooku a požadovali odstránenie rôznych kritických či alternatívnych názorov na očkovanie.
Tento nátlak sa údajne týkal aj bežných meme obrázkov a iných príspevkov, ktoré diskutovali o možných vedľajších účinkoch vakcín. Podľa Zuckerbergovho opisu mal Facebook čeliť hrozbám vyšetrení, ak tieto údaje nezmaže. Napriek obavám z možných postihov sa spoločnosť Meta nakoniec rozhodla podržať určité kategórie informácií.
Keďže pandemická situácia bola veľmi citlivá a vláda sa snažila potláčať dezinformácie, priame zásahy do sociálnych sietí vyvolávali polemiky. Administratíva sa netajila cieľom brániť šíreniu potenciálne nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií týkajúcich sa vakcinácie. Zuckerberg však tvrdí, že niektoré zmazané príspevky v skutočnosti obsahovali overené fakty alebo legitímne otázky.
Nové opatrenia a kritika Bieleho domu
Kľúčovou novinkou od spoločnosti Meta je zámer obmedziť doterajší spôsob overovania faktov prostredníctvom externých organizácií. Namiesto toho chce zaviesť tzv. „komunitné poznámky“ – formát, kde sa používatelia sami zapoja do dopĺňania kontextu. Tento model už funguje v rámci platformy X, ktorú vlastní Elon Musk.
Administratíva prezidenta Joea Bidena odsudzuje tento krok a označuje ho za nebezpečný precedens, ktorý by mohol viesť k rozmachu nepravdivých alebo zámerne klamlivých informácií. Vláda vyjadruje obavy, že ľudia by bez dôveryhodného „faktčeku“ mohli ľahko podliehať manipulatívnemu obsahu. Biden uvádza, že „americké spoločnosti by mali chrániť pravdu“, a považuje nové rozhodnutie Mety za v rozpore so zásadnými hodnotami otvorenosti a dôveryhodnosti.
Organizácie zamerané na overovanie faktov vnímajú tento obrat v moderovaní obsahu ako riziko. Poukazujú na „možné škody v reálnom svete“, ktoré môžu vzniknúť, ak sa odstráni systém profesionálneho fact-checkingu. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva zas pripomína, že ponechanie priestoru pre nenávistné prejavy môže mať negatívne dôsledky, a dôležité je rozlišovať medzi reguláciou škodlivého obsahu a cenzúrou.
Politické a trhové pozadie
Rozhodnutie Marka Zuckerberga obmedziť spoluprácu s nezávislými overovateľmi faktov prichádza v čase, keď Donald Trump – ktorý dlhodobo obviňoval Facebook zo zaujatosti voči pravicovým hlasom – opäť vstupuje do politického diania. Ak sa Trump dostane do Bieleho domu, dá sa očakávať priateľskejší prístup k sociálnym sieťam pri povoľovaní obsahovo sporných príspevkov.
Podnikateľské hľadisko motivuje Metu zmeniť pravidlá tak, aby si nepohnevala masy používateľov ani inzerentov. Po pandemickom období a kritike týkajúcej sa cenzúry či výberového moderovania informácií môže byť aktuálny krok aj spôsobom, ako sa vyhnúť ďalšiemu tlaku zo strany konzervatívnych politických kruhov.
Čo to znamená pre používateľov
Ľudia, ktorí boli zvyknutí na faktické overovanie príspevkov, môžu v budúcnosti pri získavaní informácií čeliť väčším ťažkostiam. Komunitné poznámky prinášajú zaujímavý koncept, kde priamo používatelia dopĺňajú kontext a podrobnosti k sporným tvrdeniam. Lenže, môže to znamenať aj nárast zmätočných alebo zavádzajúcich komentárov, ak sa na proces nezavedie dôkladný systém verifikácie.
Pre bežného používateľa to predovšetkým znamená nutnosť vyššej obozretnosti. Sociálne médiá tak aj v tejto oblasti ostávajú miestom, kde si je potrebné dôsledne overovať informácie z viacerých nezávislých zdrojov.
