V internetovej sfére dlhodobo kolujú domnienky, že telefóny s operačným systémom Android či iOS tajne odpočúvajú hovory používateľov a využívajú tie informácie na zobrazovanie cielenej reklamy. Najnovšia kauza spoločnosti Cox Media Group (CMG), ktorá má za klientov také mená ako Facebook či Google, túto hypotézu oživuje, píše 404Media.
V ich terajšom, už zmazanom, blogovom príspevku totiž spomínali, že systém „Active Listening“ dokáže cez mikrofón smartfónu zachytávať a analyzovať rozhovory používateľov, a následne vytvárať personalizovaný profil, ktorý pomáha lepšie smerovať reklamu na konkrétneho človeka.
CMG vysvetľuje, že ide o kombináciu hlasových dát s inými ukazovateľmi, ako je správanie na internete, história nákupov a pôsobenie na sociálnych sieťach. Výsledkom je veľmi podrobná databáza, ktorú možno využiť pri marketingových kampaniach. Otázkou zostáva, do akej miery koncoví používatelia reálne vedia, že takúto možnosť sledovania odsúhlasili pri inštalácii aplikácie alebo registrácii účtu.
Únik informácií a reakcie technologických gigantov
Informácie o tom, že CMG ponúka tento druh „aktívneho počúvania“, vyvolali medzi veľkými firmami rozruch. V minulosti mnohé z nich tvrdo odmietali, že by mikrofóny smartfónov využívali na zber dát pre reklamu. Hneď ako sa dôkazy dostali na verejnosť, začali sa firmy dištancovať. Google dokonca ukončil oficiálne partnerstvo s CMG a upozornil, že všetky ich reklamné systémy musia spĺňať prísne pravidlá o ochrane súkromia. Rovnako aj Facebook avizoval, že situáciu preskúma, a pripomenul svoje dlhodobé vyhlásenia, že nesleduje mikrofón na takýto účel.
Predstavitelia ďalších významných hráčov na trhu, ako je Amazon, popreli akúkoľvek spoluprácu s CMG pri používaní nástroja Active Listening. Napriek tomu zostáva na stole otázka, do akej miery veľké firmy vedeli alebo nevedeli, že podobné metódy sú dostupné pre ich potenciálnych obchodných partnerov.
Je to legálne a máme sa obávať?
CMG sa v jednom zo svojich firemných textov zamýšľala, či je vôbec využívanie takýchto technológií legálne. Podľa ich názoru majú vývojári aplikácií v zmluvných podmienkach klauzuly o prístupe k mikrofónu a iným senzorom. Väčšina ľudí ale tieto dokumenty nečíta. Takto sa môžu nevedomky vzdať časti svojho súkromia, pretože umelo vyrobené protokoly z mikrofónu môžu byť interpretované ako „dobrovoľný súhlas“ so zberom.
Z pohľadu ochrany súkromia je to však významný problém. Keby používatelia vedeli, akým spôsobom a v akej miere firmy údajne môžu počúvať a analyzovať ich rozhovory, pravdepodobne by to vyvolalo veľkú vlnu negatívnych reakcií. Nejde len o zobrazovanie reklám, ale aj o riziko úniku citlivých informácií do nesprávnych rúk.
Prípad CMG navyše rozvíril debatu, či technologické giganty v minulosti nehovorili nepravdu, keď vyhlasovali, že „nemajú záujem počúvať rozhovory používateľov“. Teraz môžu argumentovať, že išlo o nezávislú iniciatívu agentúry, o ktorej nevedeli, ale dôvera verejnosti je tak či onak naštrbená.
