Európska únia (EÚ) vníma clá na čínske elektromobily ako efektívny nástroj na ochranu konkurencieschopnosti európskych automobiliek. Mnohé z nich však s nimi napriek tomu, že im majú prospieť, nesúhlasia. Realita je totiž často iná. Ako informuje server FonTech.sk, po novom sa k „odboju“ pridáva aj všetkým známa Tesla, ktorá volí celkom radikálny postup – rozhodla sa podniknúť právne kroky a na EÚ podať žalobu.
Zaujímavosťou je, že Tesla spomedzi všetkých dotknutých výrobcov dostala najnižšiu sadzbu. Hoci má na území EÚ výrobné linky, fabriku má aj v Číne, odkiaľ vyváža elektromobily do rôznych oblastí sveta, vrátane Európy.
Clá na čínske elektromobily: Aký je účel?
O zavedení vyšších ciel na dovoz čínskych elektromobilov sa debatovalo celkom dlhú dobu. Finálny verdikt však padol až minulý rok v októbri, kedy EÚ rozhodla, že k dovtedajším clám pridá ďalších 8 až 35 percent. Každý podnik dostal inú sadzbu. Tesla, ako sme spomenuli, dostala relatívne priaznivú sadzbu, niektoré podniky však po novom začali podliehať clu vyše 45 percent.
Toto prísne rozhodnutie vyplynulo z výsledkov vyšetrovania vedeného Európskou komisiou (EK). Tá zistila, že čínska vláda poskytuje domácim producentom neprimerane štedré dotácie, ktoré im umožňujú nielen lacnú výrobu, ale aj lacnú expanziu na zahraničné trhy. EÚ sa obávala, že Čína by mohla na európsky trh vyvážať elektromobily za ceny, ktorým by európski výrobcovia nedokázali riadne konkurovať.
Čína, pochopiteľne, už d začiatku s navýšením ciel nesúhlasila. Varovala pred viacerými, často hrozivými dopadmi, vrátane ohrozenia vzájomnej obchodnej spolupráce. S prísnym opatrením nesúhlasili dokonca ani niektoré európske subjekty. Najviac sa ozývali nemecké automobilky, ktorým čínsky región generuje nemalé predaje, a teda aj tržby.
Tesle došla trpezlivosť. Podáva žalobu
Podľa informácií agentúry Reuters sa Tesla rozhodla podať žalobu na Všeobecný súd, ktorý figuruje ako nižšia z dvoch inštancií Súdneho dvora EÚ. Urobila tak len deň pred konečným termínom na podanie žaloby. Priemerná doba riešenia podobných prípadov na tomto súde je približne 18 mesiacov, pričom konečné rozhodnutie je možné ešte ďalej napadnúť na vyššej súdnej inštancii.
Tesla pritom nie je jedinou automobilkou, ktorá sa rozhodla proti clám podniknúť právne kroky. Rovnaký prístup zvolili aj iné známe mená, ako napríklad BMW, BYD, Geely a SAIC. Aj tie ostro nesúhlasia s colným poplatkom na elektromobily čínskej výroby.
Tesla za zníženie cien lobuje aj na území Kanady. Tamojšiu vládu sa snaží presvedčiť, aby znížila clo na čínsky dovoz, ktoré aktuálne dosahuje extrémne prísnych 100 percent. Rovnakú výšku ciel na tieto vozidlá zaviedli aj Spojené štáty, kde Tesla na rozdiel od Európy nenapadla tieto opatrenia súdnou cestou. Dôvod je jednoduchý – Tesla nepredáva čínske elektromobily na americkom trhu.
Neistá budúcnosť
Nateraz nie je isté, ako sa celá situácia vyvinie. Nielen odborníci sa však obávajú, že clá napokon vyústia do vážnych dôsledkov pre globálny automobilový trh.
Ak Kanada svoje vysoké clo nezmení, môže to vyvolať napätie v obchodných vzťahoch so Spojenými štátmi. V prípade, že by Kanada prijala odvetné opatrenia a zaviedla vyššie clá na elektromobily vyrobené v Spojených štátoch, ceny týchto vozidiel by na kanadskom trhu vzrástli. To by mohlo spôsobiť tlak na kanadskú vládu, aby prehodnotila clá na čínske elektromobily, čím by sa mohli otvoriť dvere čínskym výrobcom na severoamerický trh.
Hoci Tesla v Európe získala najnižšiu colnú sadzbu, jej rozhodnutie napadnúť clá ukazuje, že ide o širší problém, ktorý ovplyvňuje nielen čínske, ale aj európske automobilky.
Európske automobilky sú v kríze
Žiaľ, súdne spory nemusia mať len pozitívny efekt, čo predstavuje vážne riziko pre už tak trápiaci sa európsky automobilový priemysel. Mnohým automobilkám klesli predaje a aby toho nebolo málo, čelia poriadne mastným pokutám, konkrétne kvôli novým emisným limitom.
Od 1. januára 2025 sa sprísnili emisné limity pre automobily, pričom maximálna povolená hodnota sa znížila zo 116 g/km na 93,6 g/km. Pokuty za prekročenie týchto limitov sú natoľko vysoké, že môžu ohroziť finančnú stabilitu viacerých, ak nie aj úplne všetkých automobiliek.
Portál Auto Week nedávno publikoval predbežné odhady týkajúce sa výšok pokút pre najväčšie automobilové koncerny. Mnohých asi veľmi neprekvapí, že najhoršie dôsledky môže utrpieť nemecký Volkswagen. Konkrétne mu hrozí pokuta vo výške až 7,7-miliardy eur. Radosť však rozhodne nemá ani Stellantis, ktorý by mohol čeliť sankciám vo výške okolo 2,3-miliardy eur. Konzorciu Renault-Nissan-Mitsubishi môže byť vyrubená pokuta približne 1,8-miliardy eur.
ACEA odhaduje, že automobilový priemysel v roku 2025 kvôli astronomickým pokutám za emisie, ako aj kvôli nízkemu dopytu po elektromobiloch, príde až o 16-miliárd eur. Ako-tak dobrou správou je, že členovia ACEA už prisľúbili investície vo výške 250-miliárd eur na podporu prechodu na zelenú mobilitu.
Cieľom emisných noriem, ako zrejme tušíte, je podporiť prechod na elektrický pohon. Problém je v tom, že predaj elektromobilov v Európe upadá, čo má viacero vysvetlení. Tým hlavným však je absencia dostatočných stimulov, ktoré by ľudí motivovali ku kúpe elektromobilu.
V tomto smere by mohli významne pomôcť celoeurópske dotácie, ktoré má EK aktuálne zvažovať. Založené majú byť na návrhu, ktorý dávnejšie predložil nemecký kancelár Olaf Scholz. Scholz vyjadril nadšenie z toho, že jeho návrh získal podporu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Zdôraznil, že cieľom je nahradiť národné stimuly jednotným európskym prístupom.
Plán nemeckého kancelára nateraz nemá jasné kontúry. V minulosti však podporoval napríklad daňové úľavy pre elektromobily vyrobené na území Nemecka. Tamojšia strana CSU v rámci kampane potom navrhovala bonusy vo výške 3 600 eur.
Harmonizované dotácie by mohli byť efektívnym riešením pretrvávajúceho problému, ktorým je slabá adopcia elektromobilov zo strany európskeho obyvateľstva. Eurokomisárka Teresa Ribera poukázala na potrebu vyhnúť sa konkurenčnému súpereniu medzi členskými štátmi, ako aj na zmysel zavedenia celoeurópskych opatrení, ktoré by rešpektovali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
