Štát v priebehu posledných mesiacov odklepol viacero legislatív, ktoré sú v očiach laickej i odbornej verejnosti pomerne kontroverzné. Nepochybne sem možno zaradiť aj novelu zákona o transakčnej dani, ktorá nadobudne účinnosť v apríli budúceho roku. Tento nový typ daňového zaťaženia významne ovplyvní systém zdaňovania finančných transakcií na Slovensku.
Legislatíva však má aj viaceré riziká či dokonca medzery, ktoré môžu dotknuté subjekty zneužiť na odvedenie menších súm peňazí, čím sa automaticky podporuje tzv. šedá ekonomika. Téme sa podrobne venuje magazín KariéraInfo.sk.
Transakčná daň: O čo ide?
Transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta. Maximálny limit nenastavil.
Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami. Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Koho presne sa to týka?
Ako ste zrejme vyrozumeli z predošlého odseku, povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri Slovenskej republiky (SR).
Pôvodne sa mala legislatíva vzťahovať aj na neziskový sektor a cirkvi, no parlament napokon schválil niekoľko zásadných úprav – výnimiek. Od dane budú oslobodené štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, územná samospráva, Sociálna poisťovňa, cirkvi, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia, občianske združenia, nadácie, Slovenský červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
Pôvodne sa predpokladalo, že transakčná daň zasiahne približne 700-tisíc subjektov. Nedávne zmeny v zákone však zahŕňali udelenie približne 17-tisíc výnimiek, čím predpokladaný počet ovplyvnených subjektov klesol na asi 683-tisíc.
V čom je problém?
Transakčná daň sa má dotknúť mnohých jednotlivcov i organizácií. Vláda ju vníma ako potenciálne druhý najväčší zdroj príjmu pre štátnu pokladnicu. Prvým bude vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH). Zákon o transakčnej dani vystupuje ako súčasť opatrení konsolidačného balíka, ktorým štát cieli na ozdravenie verejných financií, resp. zníženie ich deficitu.
Konkrétne rezort financií očakáva, že transakčná daň v roku 2025 prinesie do štátneho rozpočtu okolo 517-miliónov eur, v roku 2026 až 726-miliónov eur. Tieto odhady však nezohľadňujú možné daňové úniky a fakt, že novela neprešla štandardným legislatívnym procesom, čo znemožňuje presné vyhodnotenie jej dopadov.
A to nie je jediný problém. Jednou z najkritizovanejších častí zákona je možnosť podnikateľov oznámiť banke tzv. osobitný účet, ktorý je oslobodený od dane. Tento účet by mal byť určený na transakcie, ktoré nespadajú pod predmet dane, ako sú kartové platby či prevody medzi vlastnými účtami v rámci jednej banky.
Odborníci však upozorňujú na nejasnú formuláciu zákona, ktorá de facto umožňuje podnikom zahrnúť všetky svoje bežné operácie na tieto osobitné účty. Tým vzniká riziko výrazného zníženia, prípadne úplnej eliminácie daňového zaťaženia. Samozrejme, stratil by na tom hlavne štát.
Samotní podnikatelia varujú, že nová daň môže zvýšiť ich výdavky o desiatky až stovky tisíc eur ročne. Je pravdepodobné, že firmy tieto náklady premietnu do cien svojich produktov a služieb, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť Slovenska a znížiť jeho atraktivitu pre zahraničných investorov. Aby toho nebolo málo, vyššie náklady môžu zhoršiť už tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je na Slovensku druhé najvyššie v Európskej únii (EÚ).
Podpora šedej ekonomiky
Tieto vážne dopady môžu priamo i nepriamo podporiť ďalší rozmach šedej ekonomiky. Šedú ekonomiku možno definovať ako formálne neregistrované ekonomické aktivity, ktoré nie sú zdanené či regulované štátom, no zároveň nie sú nelegálne v zmysle trestného zákona. Ide o transakcie, z ktorých sa neodvádzajú dane, príspevky na sociálne zabezpečenie ani iné povinné odvody.
Príkladmi môžu byť tzv. práca na čierno, poskytovanie služieb bez dane či hotovostné platby mimo evidencie. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať ako niečo zlé, no opak je pravdou. Šedá ekonomika vedie k strate daňových príjmov, vzniku nekalej konkurencie (keďže subjekty v tejto ekonomike majú nižšie náklady), ako aj ohrozeniu práv zamestnancov.
Smutným faktom je, že šedá ekonomika už teraz predstavuje zhruba 14 percent slovenského hospodárstva, pričom transakčná daň môže toto percento vďaka svojim „trhlinám“ ešte zvýšiť.
Ako presne? Keďže zdaňuje bezhotovostné platby, ale nie hotovostné, môžu sa podnikatelia snažiť vyhnúť dani tým, že prejdú na hotovostné platby. To by mohlo viesť k ďalšej strate kontroly štátu nad finančnými tokmi. Ďalším problémom, ako sme už spomenuli, je nejasná definícia osobitného účtu.
Odborníci vyzývajú štát, aby konal
Daňoví odborníci odporúčajú, aby sa štát namiesto zavádzania nových daní sústredil na opatrenia proti šedej ekonomike, ktoré by mohli priniesť výrazne vyššie príjmy. Napríklad zníženie podielu šedej ekonomiky na úroveň Rakúska by mohlo Slovensku ročne zabezpečiť až 1,6 miliardy eur. Medzi ďalšie možné riešenia patrí zníženie nákladov vo verejnej správe, napríklad zlučovaním malých obcí.
Elektronizácia a zavedenie eFaktúry môžu zvýšiť transparentnosť transakcií, no zároveň pridajú ďalšiu administratívnu záťaž pre podnikateľov.
Ešte jedna dôležitá vec…
Napokon ešte treba spomenúť, že transakčná daň sa v súčasnej podobe nevzťahuje nielen na hotovosť, ale ani na kryptomeny. To by mohlo motivovať niektoré firmy či jednotlivcov k presunutiu svojich finančných operácií na kryptoplatformy. Na Slovensku je však toto riziko nízke, nakoľko kryptomeny tu nemajú toľko spôsobov využitia, aby sa mohli stať plnohodnotnou alternatívou k bežným peniazom.
Nová transakčná daň tak prináša do systému množstvo otáznikov, od právnej neistoty až po možné úniky a dopady na podnikateľské prostredie. Hoci si od nej vláda sľubuje výrazné zvýšenie príjmov, jej skutočný efekt ukáže až prax po roku 2025.
Zákon o transakčnej dani nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
