Poslanci Národnej rady (NR) Slovenskej republiky (SR) nedávno odhlasovali štátny rozpočet na rok 2025. Schválené hodnoty sa točia najmä okolo opatrení konsolidačného balíka, ktorého cieľom je okresať deficit verejných financií. Štát má dôvod na radosť, rozpočet totižto definitívne odobrila aj Európska komisia (EK). Slovensko dokonca pochválila, nakoľko rozpočet označila za jeden z najlepších v rámci Európskej únie (EÚ), informuje Spravodajský portál RTVS.
Rozpočet Slovenska na rok 2025 má byť podľa EK medzi ôsmimi najlepšími, pokiaľ ide o rozpočty členských štátov bloku. Dnes (10. decembra) to uviedol Ladislav Kamenický (Smer-SD), minister financií. Okomentoval tak výsledok dvojdňových rokovaní medzi ministrami financií eurozóny a EÚ.
Kamenický taktiež ozrejmil, že rozpočet Slovenska na nadchádzajúci rok bol schválený na úrovni ministrov financií eurozóny, resp. na úrovni Europskupiny, ako aj na úrovni ministrov financií všetkých krajín EÚ, resp. Ecofin.
Komisiu v rámci Euroskupiny zastúpil Valdis Dombrovskis, komisár pre hospodárstvo a produktivitu, implementáciu a zjednodušenie. Pokiaľ o Ecofin, zúčastnili sa šiesti zástupcovia eurokomisie, vrátane Piotra Serafina, komisára pre rozpočet.
Minister dodal, že pokiaľ by vláda v rámci rozpočtu nepodnikla žiadne významnejšie kroky, dlh Slovenska by stúpol až na 109-miliárd eur, čo je ekvivalent zhruba 74,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To by znamenalo prepad do tzv. dlhovej pasce, v ktorej by krajina bola odkázaná na veriteľov, ktorí by mohli diktovať, čo sa na Slovensku bude alebo nebude robiť.
Slovensko má nový rozpočet, pre ľudí to znamená vyššie náklady
Štát novým rozpočtom cieli na okresanie deficitu verejných financií z tohtoročných 5,8 percenta HDP na 4,7 percenta HDP. Ako sme spomenuli, opiera sa hlavne o opatrenia konsolidačného balíka, ktorý na Slovensko prinesie nemalú vlnu zdražovania a dodatočné náklady.
Celkové príjmy štátnej pokladnice majú podľa predpokladov v budúcom roku dosiahnuť 27,6-miliardy eur. Suma výdavkov by sa medzitým mala vyšplhať na úroveň 34-miliárd eur. Pokiaľ ide o príjmy rozpočtu verejnej správy, tie sa údajne v budúcom roku priblížia k 60-miliardám eur, resp. 42,8 percenta HDP. Verejné výdavky by mali dosiahnuť 66,6-miliardy eur (47,5 percenta HDP).
Očakáva sa, že aj rozpočty na ďalšie roky budú cieliť na znižovanie deficitu verejných financií. V roku 2026 sa očakáva pokles na 3,7 percenta HDP, v roku 2027 na 3 percentá HDP. Ministerstvo financií považuje dosiahnutie týchto cieľov za nevyhnutné. Pomôcť tomu majú dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP (2,8-miliardy eur), ktoré by mali byť predstavené do roku 2027.
Ministerstvo financií ozrejmuje, že zákon o rozpočte verejnej správy na roky 2025 až 2027 bol pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky, ktorý zohľadňuje roky 2025 až 2028.
23-percentná DPH a transakčná daň
Slováci najviac pocítia vplyv štátneho rozpočtu v podobe vyššej základnej sadzby dane z pridanej hodnoty. Stúpne zo súčasných 20 percent na 23 percent.
V dôsledku navýšenia DPH až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny. 23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu.
Podnikatelia ešte k tomu pocítia úplne nový typ dane, a síce transakčnú daň. Tá sa bude odvádzať z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Poslanci však odklepli pozmeňujúci návrh z finančného výboru ako k 23-percentnej DPH, tak aj k transakčnej dani. Zmeny majú znížiť daňové príjmy štátneho ozpočtu o zhruba 27,7-milióna eur. Ísť má o pokles na strane Všeobecnej pokladničnej správy (VPS). Súbežne by však malo dôjsť aj k zníženiu výdavkov, a to na 123,6-milióna eur.
(Možno) aj drahšie energie
Napokon sa Slovensko zrejme musí pripraviť aj na drahšie energie, predovšetkým plyn. Ako sme vás informovali v tomto článku, najmenej si za plyn priplatia odoberatelia tarify D1, čiže domácnosti využívajúce plyn len na varenie. Pri tých ÚRSO hovorí o rozdiele v ročných nákladoch vo výške 16,49 eura. V medziročnom porovnaní ide o 14,66-percentný rozdiel. Najvyššia tarifa D3, ktorá zahŕňa aj využívanie plynu na kúrenie, zdražie najviac, konkrétne o 453,03 eura ročne. V tomto prípade medziročný rozdiel činí až 33,80 percenta.
V tabuľkách (nižšie) nájdete budúcoročné ceny plynu, elektriny a tepla. Spracoval ich Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Je ale možné, že k zdražovaniu energií napokon nedôjde. Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD), minister vnútra, uviedol možnosť tzv. energopomoci, v rámci ktorej by štát pomáhal domácnostiam kompenzovať vyššie ceny energií, a to tak, aby nemuseli platiť o cent navyše. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
