Finančná situácia mnohých slovenských domácností nie je ktovieako priaznivá. Slováci sú relatívne známi tým, že chcú takmer na všetkom čo najviac ušetriť. Lepšie povedané, šetriť by nechceli, no musia. A žiaľ, finančnú úsporu sa snažia vytvoriť aj na svojom zdraví. Takmer polovica Slovákov si z finančných dôvodov nedopraje dostatočne kvalitnú stravu.
Táto veľmi smutná informácia vyplýva z prieskumu Food barometer, ktorý realizovala spoločnosť Edenred, informuje portál Aktuality.sk. Prieskum prebiehal na vzorke 1 425 respondentov vo veku viac ako 18 rokov.
Kvalitná strava je jedným zo základných stavebných kameňov plnohodnotného života. Hoci si to niektorí nemyslia, je veľký rozdiel medzi človekom, ktorý sa stravuje nezdravo, a človekom, ktorého stravovacia paleta je adekvátne vyvážená. Kvalitnou stravou možno nielen vyriešiť mnohé zdravotné problémy, ale im aj efektívne predísť.
Šetríme aj na tom, na čom by sme nemali
Háčik je v tom, že kvalitná strava sa zvykne spájať s vyššími výdajmi. A tie si množstvo Slovákov jednoducho nemôže dovoliť. Potraviny tvoria podstatnú časť výdajov azda každej jednej domácnosti. Niet sa teda čo čudovať, že sa nich snažíme tak veľmi ušetriť.
Výsledky prieskumu hovoria, že na kvalite stravy vlani šetrilo až 42 percent ľudí, čiže takmer polovica. To je priam alarmujúce číslo, hoci je o čosi priaznivejšie, než aké bolo hlásené v roku 2020. Vtedy na kvalite potravín šetrilo asi 54 percent ľudí.
Lívia Bachratá, PR riaditeľka spoločnosti Edenred, skonštatovala, že aj keď tieto dáta vyzerajú optimisticky, existuje pádna obava, že snaha ľudí nešetriť na kvalite potravín čoskoro opadne. Obavy sú to pádne aj kvôli konsolidačným opatreniam štátu, ktoré prinesú vyššiu základný sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH). Stúpne z 20 percent na 23 percent, čo predstavuje výrazné zdraženie.
Čaká nás ďalšie zdražovanie
Cenový nárast pritom neobíde ani potraviny. Hoci štát apeluje na okresanú zníženú sadzbu dane (z 10 percent na 5 percent), ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny, do tejto kategórie nateraz spadá len veľmi málo položiek. To znamená, že na väčšinu potravín sa bude vzťahovať 23-percentná DPH, a teda budú opäť o čosi menej dostupné, najmä pre nízkopríjmové domácnosti.
Ovplyvní to potom aj rast cien v iných dôležitých oblastiach, ako sú napríklad energie. Ako sme vás informovali v tomto článku, konsolidačné opatrenia síce pomôžu štátu, no uškodia bežným ľuďom. Očakáva sa, že disponibilné príjmy klesnú, takže na kvalitnú stravu ostane ešte menej peňazí.
Každý piaty míňa na jedlo vyše 40 % rozpočtu
Otázkou, koľko ľudia bežne míňajú na stravu, sa zaoberal aj prieskum Food barometer. Zistilo sa, že pre necelých 30 percent (29,9 percenta) ľudí tvoria výdavky na jedlo 20 percent až 30 percent rozpočtu. Do 40 percent rozpočtu na jedlo míňa asi štvrtina, viac ako 40 percent až každý piaty opýtaný.
A žiaľ, tu smutné správy nekončia. Prieskum taktiež odhalil, že potraviny a energie sú položky, pri ktorých ľudia najviac očakávajú cenový nárast v blízkej dobe. Vysoko sa však v tomto smere umiestnili aj gastroslužby a bývanie.
Bachratá doplnila, že aktuálny optimálny príspevok na stravu, ktorý dosahuje 8,10 eura, nie je pre drvivú väčšinu Slovákov dostatočných. Vystačiť má len pre 18,6 percenta respondentov. Zvyšok ho považuje buď to za úplne nedostatočný (46 percent) alebo čiastočne nedostatočný (35 percent).
