Život na Slovensku v budúcom roku nebude dvakrát príjemný, teda aspoň pre veľkú časť bežných ľudí. Vláda SR nedávno schválila konsolidačný balík s cieľom ozdraviť verejné financie, respektíve znížiť ich deficit. Problémom je, že hoci opatrenia pomôžu štátu, bežným ľuďom skôr uškodia. Disponibilné príjmy slovenských domácností klesnú, v niektorých prípadoch až o stovky eur, informuje denník Teraz.sk.
S touto znepokojujúcou predpoveďou prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v rámci hodnotenia konsolidačného balíka. Doplnila však, že aj keď by jeho štruktúra mohla byť lepšia, je vhodnejšie prijímať ozdravné opatrenia ako nerobiť vôbec nič.
RRZ ďalej podotýka, že pri kalkulovaní zmien v disponibilných príjmov slovenských domácností treba brať do úvahy nielen konsolidačný balík, ale aj iné legislatívy. Poukázala napríklad na rozhodnutie štátu navýšiť trináste dôchodky či znížiť daňový bonus na dieťa.
Príjmy nižšie až o 500 €
Najväčší vplyv však budú podľa RRZ mať zmeny týkajúce sa rodičovského dôchodku. Pri zvážení skutočnosti, že došlo k zvýšeniu trinástych dôchodkov, ktoré ako keby nahrádzajú rodičovský dôchodok, najväčší dopad pocítia rodiny s nezaopatrenými deťmi. Uviedol to Ján Tóth, predseda RRZ. Tieto rodiny taktiež zasiahne zmienený pokles daňového bonusu na dieťa zo 140 eur na 100 eur.
V priemere má konsolidačný balík znížiť príjmy jednotlivca o 180 eur, zatiaľ čo rodiny s dvoma dospelými a jedným dieťaťom si v priemere pohoršia až o 500 eur. Lepšie na tom budú staršie osoby, presnejšie tie narodené pred rokom 1970. Ľudia vo veku nad 55 rokov v priemere získajú 265 eur, zatiaľ čo mladšie generácie stratia necelých 200 eur.
RRZ taktiež tvrdí, že hoci konsolidačný balík dočasne spomalí ekonomický rast, zlepšuje dlhodobé ekonomické vyhliadky krajiny. V súčasnosti sa udržateľnosť verejných financií nachádza v pásme vysokého rizika, konsolidačné opatrenia ich vraj posunú k pásmu stredného rizika. Pokiaľ ide o číselné vyjadrenia, prijaté opatrenia majú v budúcom viesť k zlepšeniu hospodárenia verejnej správy o 2,1-miliardy eur, respektíve 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
Súbežne ale uznáva, že štruktúra konsolidačného balíka nie je ideálna. Prvá verzia, ktorú vláda predstavila, bola podľa Tótha o čosi lepšia, nakoľko sa viac spoliehala na vyššiu daň z pridanej hodnoty (DPH), ktorá má byť pre slovenskú ekonomiku menej „škodlivá“. Finálna verzia balíka však viac zdaňuje aktivitu a podnikanie, čo údajne povedie k pomalšiemu rastu ekonomiky, ako aj platov.
Kontroverzná daň
Je však otázne, či transakčná daň, ktorá má v budúcom roku predstavovať druhý najväčší príjem pre štátnu kasu, skutočne príde. Ako sme vás informovali v tomto článku, nie je v súlade s právom Európskej únie (EÚ), čo predstavuje vážnu komplikáciu.
Túto daň budú uhrádzať právnické osoby, a to z každej odoslanej elektronickej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. S novou daňou sa však spája aj niekoľko ďalších povinností. Už dlhšie funguje v susednom Maďarsku, kde však spôsobila zvýšenú mieru hromadenia hotovosti a donútila viaceré subjekty k tomu, aby obchádzali elektronické platby. Je však pravda, že väčšina firiem sa jej vyhnúť nedokáže.
Transakčná daň pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Organizácia International Fiscal Association (IFA) upozorňuje, že nakoľko bola transakčná daň schválená Národnou radou (NR) v skrátenom konaní bez riadneho legislatívneho procesu, tento proces nezahŕňal kľúčový analýzu ohľadne súladu legislatívy s medzinárodným daňovým právom.
Odborníci považujú túto právnu normu za problematickú, a to vo viacerých bodoch. Komplikáciu predstavuje napríklad to, že sa daň bude vzťahovať aj na bankové transakcie realizované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách. Následkom bude vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaných nákladov.
Vyššie zdanenie cezhraničných zúčtovaní nákladov v porovnaní s domácimi zúčtovaniami, predstavuje z hľadiska Zmluvy o fungovaní EÚ neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž, tvrdí asociácia.
A aby toho nebolo málo, celkový vplyv transakčnej dane má byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v rámci EÚ. Ten zakazuje všetky obmedzenia, ktoré sa týkajú ohybu kapitálu medzi členskými krajinami.
