Trh s videohrami sa rozvíja už niekoľko desaťročí. Za tú dobu sme mohli vidieť vzostup a pád mnohých žánrov, pričom je dosť pravdepodobné, že tento kolotoč bude pokračovať aj v budúcnosti. Preferencie hráčov sa menia z generácie na generáciu, pričom herné štúdia sa musia tomuto vývoju náležite prispôsobovať.
Dokazuje to aj štúdia publikovaná na webe Quantic Foundry, ktorá posledných deväť rokov skúmala zmeny v postoji hráčov voči herným žánrom. Podarilo sa jej odhaliť celkom zaujímavý trend.
Údaje udávané štúdiou vychádzajú tzv. profilu motivácie hráčov. Ide o niekoľkominútový prieskum, v rámci ktorého môžu hráči získať poznatky o tom, čo ich motivuje k hraniu a ako sa ich preferencie líšia od ostatných hráčov. Tento prieskum absolvovalo už zhruba 1,7 milióna hráčov z celého sveta. Prednastavený model obsahuje celkovo dvanásť motivácií.
Pre účely štúdie boli využité záznamy od 1,57 milióna hráčov, ktoré boli zozbierané v období od júna 2015 do apríla tohto roku. Vylučuje respondentov z Číny, keďže tu sú v rámci gamingu stanovené veľmi prísne pravidlá, ktorý výrazne ovplyvňuje štruktúru preferovaných žánrov.
Úpadok strategického myslenia
Čo teda štúdia presne zistila? Viaceré zo zahrnutých motivácií sa v posledných deviatich rokoch držali na stabilných, resp. takmer nemenných úrovniach. Jasnou výnimkou bola stratégia. Táto motivácia naprieč hráčskou komunitou v sledovanom období zaznamenala výrazný úpadok. Rozsah zmien bol dokonca dvakrát väčší, než pri druhej najvýraznejšej zmene.
Pre lepšie pochopenie, v modeli, ktorým sa štúdia inšpirovala, je motivácia stratégie definovaná ako apel na dlhodobé myslenie, plánovanie a rozhodovanie. Hráči s vyšším skóre v tejto kategórii uprednostňujú dlhšie časové horizonty plánovania a komplexné myslenie s mnohými parametrami, ktoré je treba v tomto procese brať do úvahy, vrátane možných následkov. Niečo také si vyžadujú napríklad tituly Europa Universalis či Total War.
Naopak hráči s nižším skóre v tejto kategórii preferujú skôr spontánnejšie hry s minimálnou potrebou rozhodovania alebo plánovania. V tomto prípade možno ako príklady použiť tituly Just Dance alebo Animal Crossing.
Ako môžete vidieť na grafe pod týmto odsekom, ochota ľudí v hrách aplikovať strategické myslenie, plánovať či rozhodovať sa, v priebehu rokov kontinuálne klesala. Najvyššie úrovne boli zaznamenané na začiatku prieskumu, najnižšie na jeho konci.
Graf nám jasne ukazuje, že hráči jednoducho nechcú, aby si počas hrania museli namáhať mozog. Možno ich to nebaví, možno majú dosť premýšľania v práci. Jedno je ale isté – na vzostupe sú skôr hry, ktoré sú spontánnejšie a nevyžadujú si príliš náročné rozhodovacie procesy. Hry vnímame skôr ako oddychovú aktivitu, pri ktorej náš mozog necháme aspoň na chvíľu vypnúť.
Zaujímavosťou je, že tento vývoj je rovnaký ako v rámci hráčskej komunity v Spojených štátoch, tak aj v rámci hráčskej komunity vo zvyšku sveta. V oboch prípadoch dopyt po strategicky náročných hrách klesá.
Prečo tomu tak je?
Na túto otázku neexistuje jednotná odpoveď. Sú s ňou však späté rôzne teórie. Jedna z nich ako dôvod udáva skutočnosť, že ľudia majú čoraz menej času, teda že celý svet sa postupne akosi zrýchľuje. Dôkazom sú napríklad štatistiky platformy YouTube, podľa ktorých ľudia čoraz viac uprednostňujú kratšie videá pred dlhšími.
Zrýchlil dokonca aj filmový priemysel. Priemerná dĺžka jedného záberu vo filmoch sa znížila zo 16 sekúnd z roku 1930 na len 4 sekundy v roku 2010. Rovnako ľudia trávia menej času v jednotlivých počítačových aplikáciách. Zatiaľ čo v roku 2004 sme v jednom okne priemerne strávili 2,5 minúty, v roku 2016 to bolo iba 47 sekúnd.
Ľudia sa jednoducho čoraz viac ponáhľajú. Nemáme toľko času, všetko chceme rýchlo. A cítiť to aj v oblasti gamingu. Keďže strategické myslenie je náročné nielen na premýšľanie, ale aj na čas, niet sa čo čudovať, že popularita hier, ktoré ho vyžadujú, klesá.
No samozrejme, stále je tu kopa hier, ktorá sú mimoriadne populárne aj napriek potrebe dôkladného premýšľania a plánovania. Príkladom je hra League of Legends, ktorej hranie na vyšších úrovniach vyžaduje určité strategické myslenie, ako aj schopnosť predvídať a vyhodnocovať následky.
