Hoci je vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (JWST) v službe relatívne krátko, podarilo sa mu zachytiť mnoho úžasných vesmírnych objektov, javov a fenoménov. V mnohých prípadoch replikoval úspechy svojho predchodcu, čiže Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, no zaslúžil sa aj o niekoľko nových objavov. A teraz prináša ďalší. Podarilo sa mu totiž zachytiť najstaršiu známu galaxiu, píše magazín 21stoleti.cz.
Najstaršie galaxie bolo pre ľudstvo veľmi dlho prakticky nemožné pozorovať, nakoľko vyžarujú svetlo v infračervených vlnových dĺžkach. Teleskop Jamesa Webba je však natoľko pokročilý, že to dokáže. A táto kapacita aktuálne prináša hodnotné výsledky. Vedcom sa prostredníctvom ďalekohľadu podarilo zachytiť galaxie, ktoré vznikli približne 300 miliónov po Veľkom tresku. Na ľudské pomery sa to môže zdať ako veľmi dlhá doba, no na pomery vesmíru je to len rýchly okamih.
Schopnosť JWST pozorovať vesmír v infračervených vlnových dĺžkach umožňuje vedcom pozorovať objekty, ktoré majú až 100-násobne slabšiu svetelnosť, než najstaršie objavy Hubblovho ďalekohľadu.
Mladý, no úspešný
JWST bol do vesmíru vypravený na palube nosnej rakety Ariane 5 v decembri roku 2021. V priebehu necelých troch rokov sa ďalekohľadu podarilo učiniť mnoho úchvatných objavov. Vďačiť za to môžeme špičkovej zostave až 18 šesťuholníkových zrkadlových segmentov, ktoré sú vyhotovené z pozláteného berýlia. Spoločne utvárajú jedno veľké zrkadlo s priemerom 6,5 metra. Tento rozmer vedie k až 5,6-násobne väčšej svetelnej zbernej ploche, než akú ponúkal Hubble.
Jeho úloha znie celkom jednoducho, a to pozorovať vesmírne objekty v nižšom frekvenčnom rozsahu, od dlhovlnného viditeľného svetla (červené) až po stredné infračervené spektrum (0,6-28,03 μm). To znamená, že dokáže pozorovať rekordne vzdialené a staré vesmírne objekty.
Ďalší prelomový objav
Koncom mája tím vedcov oznámil, že sa mu za pomoci JWST podarilo zachytiť nie jednu, ale hneď dve najstaršie známe galaxie. Konkrétne nesú pomenovania JADES-GS-z14-0 a JADES-GS-z14-1.
Hubble ich nebol schopný pozorovať, a to z veľkej časti kvôli tomu, že vesmír sa neustále rozpína. Platí pritom, že čím sú objekty vzdialenejšie, tým sa rýchlosť ich vzďaľovania zvyšuje. Netreba pritom zabúdať na tzv. Dopplerov jav, ktorý spôsobuje, že sa svetlo vyžarované vzďaľujúcimi sa objektmi presúva do červenej časti svetelného spektra. Dajú sa teda pozorovať iba v infračervenom spektre, čo momentálne dokáže len JWST.
Pohľad do minulosti
Dá sa povedať, že 6,5 metra široké zrkadlo na palube JWST plní úlohu akéhosi stroja času. Umožňuje nám totiž vidieť najstaršie známe galaxie v podobe, ako vyzerali pred zhruba 13,5 miliardami rokov. Príčinou je rýchlosť, akou dokáže cestovať svetlo. Tá dosahuje 299 792 458 metrov za sekundu.
Z dvojice novo objavených starých galaxii má byť jasnejšia JADES-GS-z14-0. „Veľkosť tejto galaxie jasne dokazuje, že väčšinu svetla tam vytvára veľké množstvo mladých hviezd. Viac než materiál, ktorý dopadá na supermasívnu čiernu dieru v centre galaxie,“ hovorí Daniel Eisenstein, astronóm z Harvardskej univerzity.
Neprehliadnite
Záhadou je, že nový objav je v rozpore s očakávaniami vedeckej komunity. Ich teória predpokladala, že mladý vesmír by také objekty, aké boli zistené v prípade JADES-GS-z14-0, vôbec nemal obsahovať. Laicky povedané – galaxia je až prekvapivo živá.
„Tento úžasný objekt dokazuje, že tvorba galaxií v ranom vesmíre je veľmi rýchla a intenzívna,“ vysvetľuje astrofyzik Ben Johnson. „Webbov teleskop nám umožní nájsť viac takých galaxií, možno aj z čias, kedy bol vesmír ešte mladší. Je to úžasná príležitosť pozorovať, ako galaxie vznikajú.“
