Úrad na ochranu osobných údajov vydal výročnú Správu o stave ochrany osobných údajov za rok 2021. Kým zahraničné dozorné orgány venujú úsilie pálčivým otázkam, ako sú napríklad cookies, či prenosy údajov do USA, slovenský úrad bojuje s nedostatkom zamestnancov, ktorým navyše dva roky nikto formálne nešéfuje.
Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) nie je podľa vlastných slov aktuálne schopný dosiahnuť úroveň dozoru nad ochranou osobných údajov, ku ktorej je Slovenská republika zaviazaná. Príčinou má byť nedostatočný počet zamestnancov, ale aj nedostatočné finančné krytie početných aktivít úradu. Úrad v správe tiež upozorňuje, že „v rámci štátneho rozpočtu doposiaľ nedisponuje vlastnou rozpočtovou kapitolou, v dôsledku čoho je pri každej žiadosti o odstránenie príkreho rozporu medzi rozsahom a náročnosťou zverených úloh konfrontovaný s výškou uložených pokút, ktoré sú len vedľajším efektom jeho poslania.“
GDPR kontroluje len 7 ľudí
Slovenskému dozornému orgánu komplikuje fungovanie aj fluktuácia zamestnancov. Tá vyplýva z nedostatku pracovnej sily, ktorý spôsobuje rastúci tlak na súčasných zamestnancov, avšak bez náležitej kompenzácie. Skúsení úradníci tak prijímajú lepšie pracovné ponuky, pričom zaškolenie nových zamestnancov do komplexnej problematiky ochrany osobných údajov je časovo náročný proces a náročná je aj samotná agenda úradu.
GDPR na celom Slovensku v súčasnosti na odbore kontroly kontroluje len 7 ľudí. Podľa správy tak „aktuálny stav a funkčnosť úradu preto nemožno (bez použitia eufemizmov) vystihnúť inak než slovami pred kolapsom.“ Úrad žiada minimálne 30 nových zamestnancov, pričom je ale zrejmé, že počet zamestnancov priebežné klesá, ich odlivom na iné miesta.
Problém začína už vo vedení
Na čele Úradu na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) stáli takmer vždy politickí nominanti, ktorí nemali žiadne predchádzajúce skúsenosti, ani víziu v oblasti ochrany osobných údajov. Ostatné dva roky je úrad dokonca bez predsedu, keďže vláda stále hľadá vhodného kandidáta. Prvá voľba bola neúspešná, keďže prihlásení kandidáti nepresvedčili. Pri druhom pokuse odporučila komisia, zložená z relevantných odborníkov, ktorej súčasťou bola napríklad aj ombudsmanka Mária Patakyová, ako najlepšieho kandidáta Juraja Mičuru. Ide o dlhoročného zamestnanca Úradu, ktorý aktuálne vedie azda najdôležitejší odbor Úradu – odbor správnych konaní. Tento odbor vydáva v prvom stupni pokuty za porušenie GDPR.
Zrejme aj preto v druhom výberovom kole práve Mičura získal najviac bodov a najviac presvedčil. Ako jediný rozumel akútnym problém Úradu ale aj právnym problémom v praxi a ako jediný formuloval plán na ďalšie obdobie. Hovoril napríklad o organizačných zmenách na Úrade a celkovo zoštíhlení jeho fungovania, ktoré trpí na príliš veľa samostatných odborov. Niečo, čomu zrejme môže rozumieť len predseda jedného z nich.
Napriek tomu však tento kandidát neprešiel zasadnutím výboru a otázkami poslanca Dostála, ktorý z neho spravil pokračovateľa a pravú ruku odvolanej predsedníčky Soni Pethöovej, ktorá bola odvolaná kvôli kauze investigatívneho centra a komunikáciou s Mariánom Kočnerom. Mičura sa mal podpísať pod list Úradu adresovaný investigatívnemu centru.
Zdroj: TS