Skvelé fotoaparáty sa od tých najlepších líšia tým, ako podarená je stabilizácia obrazu. Tá je úplnou nutnosťou pri natáčaní videí, ktoré pri prehrávaní nepôsobia „roztraseným“ dojmom, a tiež pri fotení snímok v horších svetelných podmienkach.
Smartfóny si prirodzene nastavujú dlhší čas expozície, a akýkoľvek, hoci najmenší, pohyb ruky pri fotení môže znamenať, že bude výsledná fotografia rozmazaná. Fotomobily našťastie ponúkajú niekoľko možností stabilizácie, ktoré sa v priebehu rokov vylepšovali, a postupne získali na svojej významnosti.
Elektronická stabilizácia (EIS – Electronic Image Stabilization)
Najjednoduchšou formou stabilizácie obrazu je elektronická stabilizácia. Na rozdiel od optickej stabilizácie nepotrebuje žiadny hardvér, ale vystačí si so softvérovými algoritmami, ktoré vylepšujú obrazovú kvalitu natáčaných videí.
Zjednodušene dochádza medzi jednotlivými rámcami k presunu pixelov, čo navonok pôsobí tak, že je základný video obraz zastabilizovaný. Algoritmus pre presun pixelov medzi jednotlivými rámcami využíva dáta, ktoré mu poskytne akcelerometer smartfónu. Pri natáčaní videí softvér nájde bod s vysokým kontrastom, ktorý sa snaží udržať na rovnakej pozícii vo všetkých rámcoch. V moderných smartfónoch sa EIS kombinuje so strojovým učením a umelou inteligenciou, ktorá rozpozná snímaný objekt, a podľa toho „zameriava“ stabilizáciu obrazu.
Tento prístup nijako neovplyvňuje hladinu šumu natočeného záznamu a nedokáže si poradiť s výrazným pohybovým rozostrením. Video natočené počas chôdze teda EIS nijako nevylepší. EIS navyše používa rámec okrajových pixelov ako akúsi „vyrovnávaciu pamäť“ pre presuny pixelov, takže je výsledný záznam orezaný, prípadne môže byť znížené jeho rozlíšenie alebo môže mať finálny obraz neprirodzené skreslenie (tzv. Jelly Effect).
Riešenie je lacné, takže sa presadzuje skôr u lacnejších smartfónov, ostatne, akákoľvek stabilizácia je lepšia ako žiadna. Pri fotení sa EIS môže využiť len v tom prípade, keď je nafotených viac snímok za sebou, ktoré sa zložia do jednej. Typickým príkladom využitia je režim HDR alebo nočný režim. Pri fotení samostatných fotografií nemá EIS žiadny výrazný prínos.
Super stabilné video
Variáciou na elektronickú stabilizáciu obrazu je v rade Galaxy režim Super stabilný. Pri jeho aktivácii sa telefón prepne na ultraširokouhlý objektív, pri ktorom je aplikovaný EIS. Uhol záberu je menší, než pri samostatnom natáčaní videí ultraširokouhlým objektívom, takže natočené objekty v pohybe vyzerajú podobne, ako by ste ich natočili hlavným fotoaparátom. Super stabilné videá však majú obmedzené rozlíšenie, je možné ich natáčať maximálne vo Full HD s 30 fps.
Optická stabilizácia (OIS – Optical Image Stabilization)
Pri drahších zariadeniach je použitá optická stabilizácia, ktorá sa opiera o hardvér pridaný k fotoaparátu. Fotoaparát je stabilizovaný pomocou dvoch až štyroch mikro-elektromechanických gyroskopov, ktoré detegujú pohyb a podľa toho upravujú smerovanie objektívu.
Optická stabilizácia tak dokáže veľmi efektne odstrániť negatívny vplyv trasenia ruky pri natáčaní videí či fotení a efektívne si poradí aj s natáčaním videí v pohybe. Ide o čisto hardvérové riešenie, takže na výstupe môžete čakať foto a video v plnom rozlíšení, a to všetko s prirodzenou perspektívou bez skreslenia a nežiaducich efektov.
Tienistou stránkou je však to, že nasadenie OIS môže byť pomerne nákladnou záležitosťou, ešte keď chcú výrobcovia stabilizovať niečo tak malé, ako miniatúrne mobilné fotoaparáty. OIS má prínos pri hlavnom fotočipe, avšak možno ešte viac je optická stabilizácia potrebná u teleobjektívu, ktorý je vďaka užšiemu uhlu záberu náchylnejší aj na najmenšie pohyby pri fotení.
Dual OIS – duálna optická stabilizácia
Podľa označenia môže Dual OIS evokovať akúsi vylepšenú základnú optickú stabilizáciu, vysvetlenie pojmu je však veľmi jednoduché. Výrobcovia používajú označenie Dual OIS v prípade, že je zastabilizovaný, ako hlavný snímač, tak i teleobjektív.
Hybridná stabilizácia (OIS + EIS)
Ak už je v smartfóne nasadená optická stabilizácia, nie je problém ju doplniť stabilizáciou elektronickou a využiť tak prednosti oboch riešení a čiastočne eliminovať ich nedostatky. Hybridná stabilizácia v základe využíva optickú stabilizáciu, ktorá zaistí, že je záznam bez „roztrasenia“ a v plnom rozlíšení, pričom elektronická stabilizácia môže poslúžiť na „vyhladenie“ vytvoreného videa.
Orezanie okrajov tak nemusí byť až také výrazné (obraz už je sám o sebe dosť zastabilizovaný), takže má záznam vo finále len nepatrne nižšie rozlíšenie ale zase o niečo vyššiu úroveň stabilizácie. Pri fotení nemá hybridná stabilizácia žiadny zásadný význam, smartfóny si bohato vystačia s optickou stabilizáciou.
Keď stabilizácia v smartfóne nestačí
Ak vás nepresvedčí ani hybridná stabilizácia, je jediným ďalším riešením doplnková gimbalová stabilizácia. Typicky ide o ručný držiak na prichytenie smartfónu, ktorý je zastabilizovaný v troch osiach.
Nejde však o univerzálny všeliek, pretože v niektorých prípadoch nemusí prídavný stabilizátor správne spolupracovať so stabilizáciou v smartfóne. V niektorých prípadoch je vhodné stabilizáciu v smartfóne dokonca kompletne deaktivovať. Cena tohto príslušenstva môže byť až v rádoch niekoľkých stoviek eur, v závislosti od výrobcu a funkcií stabilizátora.
Stabilizácia obrazu v rade Galaxy
Už prvý model radu Galaxy S podporoval elektronickú stabilizáciu obrazu. Nástupnícke modely stabilizáciu vylepšovali režimami proti „traseniu“ rúk pri fotení. Nasadenie optickej stabilizácie pri zadnom fotoaparáte sa odohralo u radu Galaxy S6. U Galaxy S9+, ktorý mal v rade Galaxy vôbec prvýkrát integrované dva fotoaparáty, sa do akcie dostala funkcie Dual OIS. Optická stabilizácia teda bola k dispozícii ako na hlavnom snímači, tak na teleobjektíve s 2x optickým priblížením. Rad Galaxy S10 ako prvý dostal režim Super stabilné video, čo sa následne opakovalo aj pri rade Galaxy S20.
Aké fotograficky ladené novinky by ste chceli vidieť v budúcom fotomodeli Samsungu?
