ISS slúži astronautom a vede už 20 rokov. Pozrite si pár zaujímavostí

Trvale obývané vesmírne laboratórium.

1
Foto: virginia.edu/NASA

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) je vedecko-výskumným kolosom, ktorý krúži nad našimi hlavami vo výške približne 409 kilometrov. Za jeden deň stihne obletieť planétu Zem 16-krát.

Medzinárodná vesmírna stanica je v prevádzke už 20 rokov. Presnejšie, celých 20 rokov je nepretržite obývaná ľudskou posádkou.

Stálu ľudskú prítomnosť na nízkej obežnej dráhe Zeme započal 31. októbra 2000 astronaut NASA William Shepherd, ktorý sa stal prvým veliteľom na ISS. K vesmírnej stanici dorazil s dvojicou kozmonautov Sergejom Krikalevom a Jurim Gidzenkom (misia Expedition 1).

20. výročie vedy na ISS si na svojich stránkach pripomína americký Úrad pre letectvo a vesmír.

William Shepherd (v strede) na archívnej snímke spolu s kolegami Sergejom Krikalevom (vľavo) a Jurim Gidzenkom. Foto: NASA

Vo svojich začiatkoch sa o ISS nedalo hovoriť ako o vesmírnej stanici. Skôr išlo o menší orbitálny komplex, ktorý bol tvorený tromi modulmi. Komplex sa v priebehu nasledujúcich rokov neustále rozvíjal a budoval.

Obytný priestor ISS v súčasnej podobe NASA prirovnala k rodinnému domu s piatimi izbami, telocvičňou, dvoma kúpeľňami, bazénom a kupolou so širokým výhľadom (180°). Práve z okien tejto kupoly vznikajú úžasné fotky Zeme, na ktoré ste určite natrafili niekde v tlači alebo na internete.

Výhľad z panoramatického modulu ISS. Foto: pixabay.com

Hlavné časti ISS boli na nízku obežnú dráhu Zeme dopravené 42 letmi. 37 letov uskutočnili americké raketoplány, 5 ruské rakety Sojuz a Proton. Zaujímavosťou je, že tieto časti boli skonštruované nezávisle na sebe, v rôznych častiach sveta. Prvýkrát boli zostavené až vo vesmíre, uvádza vo vlaňajšom článku NASA.

Vizualizácia prvého modulu ISS s názvom Zarya. Na obežnú dráhu bol vypustený v roku 1998. Foto: spacefacts.de

V súčasnosti je stanica široká 108,5 metra a odhadom váži takmer 420 ton. Okolo Zeme krúži táto masa ocele, titánu, uhlíkových vlákien a výpočtovej a záznamovej techniky rýchlosťou 7,66 km/s. Stanica ISS je modulárna. V prípade potreby sa dá jej konfigurácia prestavať, poprípade doplniť o ďalší modul.

Za 20 rokov astronauti vystúpili z ISS do otvoreného vesmíru 231-krát. Väčšinou z dôvodov opráv, údržby alebo modernizácie komponentov. Medzinárodná vesmírna stanica je príkladom dlhodobej mierovej spolupráce viacerých krajín.

TIP REDAKCIE
Elon Musk: Ozrutná raketa Falcon Heavy zoberie do vesmíru nový Roadster od Tesly!
Výstup z ISS do otvoreného vesmíru. Foto: pixabay.com

Na budovaní stanice sa podieľalo, a stále podieľa, 15 národov sveta. Hlavnú operatívu zastrešuje americká NASA, ruská agentúra Roscomos, Európska vesmírna agentúra (ESA), japonská kozmická agentúra JAXA a taktiež Kanadská vesmírna agentúra (CSA).

ISS doteraz navštívilo alebo obývalo dlhšiu dobu 239 osôb z 19 krajín sveta. Rekord drží Peggy Whitson – astronautka NASA. Tá strávila na ISS celkovo 665 dní, jej najdlhší pobyt trval 289 dní.

Foto: NASA

Tento míľnik prekonala až astronautka Christina Koch, ktorá ISS obývala bez prestávky 328 dní. Na Zem sa vrátila tento rok vo februári. Absolútnym rekordmanom je astronaut NASA Scott Kelly. Spolu s ruským kozmonautom Michailom Kornienkom pôsobil na ISS 340 dní.

Foto: NASA

Na ISS sa počas 20 rokov uskutočnilo viac ako 2 700 vedeckých výskumov, do ktorých bolo zapojených 108 rôznych krajín sveta. Mnohé stále bežia.

Vedci experimentujú s inovatívnymi technológiami, zbierajú a vyhodnocujú údaje pre oblasť medicíny (napr. vplyv pobytu vo vesmíre na ľudské telo), meteorológie (výskum účinkov slnečnej aktivity, meranie rýchlosti a smeru vetra na hladine oceánu), chémie (tvorba syntetických polymérov) či fyziky (dlhodobý výskum mikrogravitácie), testujú recykláciu plastov, pestovanie rastlín alebo efektívnu filtráciu oxidu uhličitého (dôležité pre dlhodobé pobyty na Mesiaci a Marse v budúcnosti).

Medzinárodná vesmírna stanica
Na ISS rastie aj šalát. Po dopestovaní sa zmrazí a prepraví na Zem. Foto: NASA

Medzinárodná vesmírna stanica tento rok privítala na svojej palube astronautov Boba Behnkena a Douga Hurleya, ktorých tam dopravila v spolupráci s NASA spoločnosť SpaceX. Po dlhej dobe, od roku 2011, išlo o prvý let astronautov z americkej pôdy a vôbec prvý let do vesmíru uskutočnený súkromnou spoločnosťou.

V polovici novembra poletí k ISS štvorica astronautov, a to v rámci ostrej misie SpaceX Crew-1, ktorá nadviaže na predchádzajúcu misiu Demo-2. Ak sa nevyskytnú žiadne prekážky, raketa Falcon 9 s modulom Crew Dragon a 4 člennou posádkou odštartuje z Kennedyho vesmírneho strediska 14. novembra 2020.

Záber z výcviku astronautov misie Crew-1. Foto: NASA

Medzinárodná vesmírna stanica je jedným z najdrahších a najambicióznejších projektov ľudstva. Ako unikátne laboratórium bude fungovať do roku 2024, s najväčšou pravdepodobnosťou ešte dlhšie. Existuje podpora pre predĺženie životnosti do roku 2028 či 2030.

TIP REDAKCIE
Číňania na Mesiaci vypestovali bavlnu, čoskoro naň majú vyslať aj menšie zviera

Podrobný 3-rozmerný model Medzinárodnej vesmírnej stanice si môžete pozrieť na tejto adrese, na stránkach projektu Google Arts & Culture. Pokiaľ chcete absolvovať virtuálnu prehliadku interiéru, prejdite na tento odkaz.