Slovenská spoločnosť InoBat Auto, ktorá buduje vo Voderadoch prvú, plne integrovanú továreň svojho druhu na výrobu batérií, predstavila na podujatí GLOBSEC Tatra Summit 2020 prvú inteligentnú batériu na svete.
Spoločnosť InoBat Auto ukázala fyzickú ukážku prototypu jedinečnej batérie, ktorej vývoj riadi umelá inteligencia. Jej výroba sa má spustiť už v budúcom roku, v pripravovanej továrni vo Voderadoch.
Spoluzakladateľ a CEO InoBat Auto Marián Boček vysvetľuje, že žiadny iný výrobca batériových článkov nemá tak rýchlu a efektívnu technológiu na testovanie a objavovanie chemických zložení batérií ako ich spoločnosť.
Batérie tak môžu byť komerčne dostupné nielen podstatne rýchlejšie oproti konkurencii, ale aj prispôsobené na mieru pre akékoľvek elektrické vozidlá. Technológia nie je taká závislá od kobaltu, ktorý v rámci ochrany životného prostredia predstavuje najkritickejší bod v procese výroby.
Výrobca uvádza, že inteligentné batérie od InoBat Auto ponúkajú zvýšenie prevádzkového dojazdu pre súčasné najlepšie elektrické vozidlá vo svojej triede takmer o 20% pomocou vysokej optimalizácie priepustnosti a zvýšenej účinnosti.
Z technického hľadiska plánuje Inobat Auto poskytnúť zákazníkom do konca roku 2023 hustotu energie 330 Wh/kg a 1 000 Wh/I.
Výskumno-vývojové centrum a výrobná linka InoBat Auto sa začnú stavať ešte v tomto roku, pričom výroba prvých lítium-iónových batériových článkov je naplánovaná na rok 2021.
Po výskumno-vývojovom centre a výrobnej linke bude do roku 2025 nasledovať 10 GWh gigatováreň, ktorá výrazne znásobí výrobné kapacity pre európsky trh s elektrickými autami.
„Našim dlhodobým cieľom je odstrániť nikel z našich batérií a ďalej rozvíjať anódové technológie, aby sme sa nakoniec mohli zamerať na 500 Wh/kg. Snažíme sa o zelený prístup v rámci celého dodávateľského reťazca, čoho dôkazom je okrem iného aj to, že naša linka vo Voderadoch bude využívať obnoviteľné zdroje energie. Tým, že ide o brownfield a nie greenfield projekt, sme šetrní k prírode, pôde, vode aj vzduchu,“ uvádza šéf InoBat Auto Marián Boček.
Čo hovoria odborníci
doc. RNDr. Andrea Strakova Fedorkova, PhD. UPJŠ – Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prírodovedecká fakulta.
„Konkurenčnú výhodu firmy InoBat vidím hlavne v tom, že výroba batérií je od začiatku koncipovaná ako prispôsobiteľný, prípadne modulárny systém, ktorý je schopný adaptovať sa na rôzne aplikácie a požiadavky zákazníkov, a to nielen v automobilovom priemysle.
Ďalším inovatívnym prvkom je využitie informačných technológií a IT platformy pri dizajne a výrobe batérií, čo výrazne urýchli ich výrobu podľa zadaných požiadaviek klientov.
A v neposlednom rade je to aj úzka spolupráca medzi automobilkami pôsobiacimi na Slovensku, akademickým sektorom, samosprávami a ďalšími dodávateľmi či firmami v regióne, čím sa nielen znížia náklady, ale aj urýchli celý proces od dizajnu, cez výrobu, až po kompletnú dodávku finálnych batériových packov.“
Ing. Martina Petraníková. Univerzita Chalmers, Katedra chémie a chemického inžinierstva, Recyklácia priemyselných odpadov.
„Obrovskou výhodou InoBat Auto je jeho poloha, keďže aj recyklácia môže byť centralizovaná pre daný stredoeurópsky región. Tým sa zníži vplyv prepravy opotrebovaných batérií na životné prostredie.
Okrem toho, Slovensko má tiež výhodu v rámci využitia jadrovej energie. To znamená, že výroba batérií na Slovensku bude mať podstatne nižšiu uhlíkovú stopu, čo prispieva aj k celkovej myšlienke e-mobility.“
M.Sc. Maroš Halama, PhD. Technická univerzita v Košiciach, Fakulta materiálov, metalurgie a recyklácie, Ústav materiálov a inžinierstva kvality.
„InoBat s R&D centrom je koncept, ktorý v CEE regióne prinesie konkurenčnú výhodu v rámci nevídanej rýchlosti a efektívnosti pri vývoji kvalitatívne vyspelých batérii.
Kým doteraz sa big dátová analytika a využitie umelej inteligencie v materiálovom výskume najskôr koncentrovali v oblastiach ako “high-energy physics” v CERN a podobných vysokorozpočtových nadnárodných organizáciách, spoločnosť InoBat sa stáva „game changer” v batériovom priemysle.
Ak dobre prepojí existujúci potenciál v základnom výskume na univerzitách i Slovenskej akadémii vied a bude ho nielen správne fokusovať, ale aj podporí technické talenty, využije interdisciplinárny prístup a postaví medzinárodne rešpektovaný tím, potom bude o to ľahšie presvedčiť aj zákazníkov a verejnosť.
Samozrejme, bude to závisieť aj od rozumných rozhodnutí na vládnej úrovni, aby sa nezopakoval scenár, v rámci ktorého tu prišli automobilky bez R&D. Inovácie sú totiž motorom ekonomiky. A na Slovensku určite chceme, aby bol efektívny, ekologicky a zlepšil konkurencieschopnosť v takom silnom odvetvi, akým bude práve elektromobilita.“