Slovenský dôchodkový systém čelí dvojitému tlaku, a to rýchlo rastúcim výdavkom a zároveň zrýchľujúcemu starnutiu obyvateľstva. Starobné, predčasné a rodičovské penzie vrátane 13. dôchodku stúpli medziročne o štvrtinu, a to aj vďaka mimoriadnej valorizácii. Výsledkom je, že penzijné výdavky dosiahli 8,9 % hrubého domáceho produktu, takmer o dve percentá nad tým, čo by zodpovedalo súčasnej vekovej štruktúre obyvateľstva.
Kým v roku 2000 pripadali na jedného dôchodcu štyria ľudia v produktívnom veku, dnes je to už len 2,7 a prognózy hovoria o poklese na 1,8 do polovice storočia. Prudší prepad zaznamenávajú najmä krajiny strednej a východnej Európy, ktorých populácia kombinuje nízku pôrodnosť s odlivom pracovnej sily do zahraničia. Slovensko sa tak podľa analytikov zaradí medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky Európskej únie.
Verejné financie strácajú priestor na investície
Nárast penzijných výdavkov o 1,6 % HDP za posledné štyri roky nevyhnutne uberá zdroje z ďalších oblastí. Každé percento HDP viazané na dôchodky znamená miliardu eur, ktorá chýba na infraštruktúru, školstvo či výskum. Tlak starnutia na rozpočet preto ohrozuje aj dlhodobý rastový potenciál krajiny.
Štát sa snaží udržať systém nad vodou presunom zdrojov z druhého piliera do prvého. Krátkodobý účtovný efekt však nerieši jadro problému – rastúci počet poberateľov versus stagnujúca základňa platiteľov odvodov. Bez štrukturálnych reforiem, napríklad zvyšovania veku odchodu do dôchodku podľa demografických ukazovateľov, podpory rodinnej politiky a motivácie vyššej zamestnanosti, sa rozdiel medzi príjmami a výdavkami bude naďalej zväčšovať.
Slovensko sa mení. K staršiemu
Podľa aktuálnych projekcií Eurostatu sa počet obyvateľov Slovenska vo veku nad 65 rokov zvýši do roku 2050 o takmer polovicu. To prinesie nielen vyššie nároky na penzie, ale aj potrebe dlhodobej zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Súčasný model financovania je preto na križovatke: buď krajina prijme nepopulárne opatrenia už dnes, alebo riziko prudkého zadlženia prenesie na budúce generácie.
Ekonomickí odborníci upozorňujú, že ak bude štát naďalej financovať rast dôchodkov na úkor verejných investícií, podkope vlastnú schopnosť dosahovať vyšší rast HDP a tým aj budúce daňové príjmy. Z pohľadu medzigeneračnej spravodlivosti tak zaplatia účet dnešní pracujúci a ich deti.
