Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 dokáže prežiť na určitých povrchoch dlhšie než sa čakalo. Na bankovkách, skle a nerezovej oceli sa udrží aj 28 dní, varujú austrálski vedci. Vyplýva z toho, že ak si neumyjete ruky a používate telefón, na displeji sa vírus udrží až 4 týždne.
Výsledky štúdie pochádzajú od austrálskej vládnej agentúry CSIRO. Podľa zistení je vírus SARS-CoV-2 pri teplote 20 stupňov Celzia nečakane robustný a dokáže spôsobiť infekciu až po dobu 28 dní. Výskumníci za najproblematickejšie určili plastové bankovky a sklo prekrývajúce azda všetky displeje mobilných telefónov. Svoje poznatky publikovali v špičkovom Virology Journal.
Pre porovnanie, vírus spôsobujúci chrípku, Influenza A, dokáže na rovnakých povrchoch pri rovnakej teplote prežiť približne 17 dní.
„Zistenia zdôrazňujú dôležitosť umývania rúk a dezinfekcie všade tam, kde je to možné. Je veľmi dôležité utierať povrchy, ktoré mohli prísť do kontaktu s vírusom,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Shane Riddell.
Rôzne povrchy, rôzna životnosť vírusu
Výskumníci zistili, že pri teplote 20 stupňov sa im na látkach nepodarilo zistiť prítomnosť vírusu už po 14 dňoch. Pri 30 stupňoch Celzia ho výskumníci na bavlne nedetegovali už po 3 dňoch. Na hladkých povrchoch pri tejto teplote prežil približne 7 dní.
Všetky experimenty prebehli v úplnej tme, aby tým eliminovali premennú v podobe ultrafialového žiarenia zo Slnka, ktoré preukázateľne dokáže vírus poškodiť.
„V reálnom svete by výsledky boli nižšie než tie, ktoré sme dosiahli v laboratórnych podmienkach,“ vysvetľuje Riddell.
„Štúdia potvrdzuje, že povrchy sú jednoznačne spôsobom, akým sa vírus prenáša, no ide len o časť skladačky. Z epidemiologického hľadiska musíme študovať ako sa následne prenášajú z človeka na človeka v bežnom živote,“ povedala Julie Leask z Univerzity ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie v Sydney.
Infekčná dávka vírusu SARS-CoV-2 ešte síce nie je známa, no zo štúdie podobných vírusov sa predpokladá, že ide o približne 3 000 vírusových častíc. Výskumníci podotkli, že ak by sa na hladkom povrchu nachádzalo toľko vírusových častíc v bežnom hliene, aké prenáša infekčný človek, „bez problémov by prežil aj dva týždne“.
Štúdiu vedci využijú pre sledovanie prenosu infekcie v chladných prostrediach.