Najnovšia analýza Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ) odhaľuje závažné nedostatky politiky a manažmentu elektromobility v krajine. Podľa predbežnej štúdie úradu je rozvoj elektromobility systematicky zanedbávaný, čo ohrozuje konkurencieschopnosť domáceho automobilového sektora, ako aj budúce európske financovanie ekologickej dopravy. Dokument tiež varuje, že Slovensko výrazne zaostáva za legislatívnymi záväzkami Európskej únie.
Chýbajú jasné kompetencie aj aktuálne stratégie
NKÚ považuje nedostatočné jasné vymedzenie právomocí a povinností za jednu z najväčších prekážok rozvoja elektromobility. Podľa správy neexistuje na Slovensku žiadna centrálna autorita, ktorá by koordinovala a efektívne riadila opatrenia v oblasti elektromobility. Kompetencie sú rozdrobené medzi viaceré štátne ministerstvá a úrady bez konkrétne určeného lídra alebo autority s výkonnou mocou.
Tento stav sa odráža aj v absencii aktuálnych strategických dokumentov. Krajina dodnes používa Stratégiu rozvoja elektromobility, ktorá bola naposledy aktualizovaná v roku 2015 na podklade údajov z rokov 2010 až 2014. Vzhľadom na rýchly technologický pokrok a zásadné legislatívne zmeny na úrovni EÚ je táto stratégia z dnešného pohľadu zastaraná, a preto nevyhovujúca pre dnešné potreby trhu. Ministerstvo hospodárstva sa pritom snažilo situáciu napraviť revíziou akčného plánu v roku 2023; tento krok však stroskotal vo februári 2024 na nesúlade názorov medzi jednotlivými rezortmi, a dokument na rokovanie vlády nebol predložený.
Namiesto komplexného plánu bol nakoniec schválený len návrh uznesenia, ktorý obsahoval len čiastkové návrhy. Tento dokument NKÚ však považuje za nedostatočný a upozorňuje, že krajina urgentne potrebuje komplexnú, záväznú stratégiu s presne definovanými cieľmi, aby zabránila strate finančného krytia z európskych zdrojov.
Nedostatky v informovanosti a chýbajúce odborné kapacity
Slovensko tiež zaostáva v plnení povinností daných legislatívou Európskej únie. Podľa správy NKÚ ministerstvo hospodárstva do 31. decembra 2024 nevypracovalo požadovaný návrh národného rámca pre trh s alternatívnymi palivami ani stratégiu rozvoja súvisiacej infraštruktúry. Dôvodom je podľa zistení úradu nedostatočný počet odborných pracovníkov a ich preťaženie ďalšími úlohami.
Podobne je Slovensko oneskorené aj vo vzťahu k ďalším nariadeniam EÚ. Krajina mala do konca marca 2025 Európskej komisii oznámiť podrobné údaje ako celkový počet elektrických áut, nabíjacích staníc a ich celkový nabíjací výkon, túto povinnosť však nesplnila. Okrem toho štát doteraz nezaložil ani povinnú registračnú organizáciu, ktorá by zabezpečila centralizovaný zber údajov z nabíjacích bodov. Ministerstvo hospodárstva uvádza, že je v priebežných rokovaniach s rezortom dopravy a Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, avšak riešenie stále nenastalo.
Problémom je tiež úplná nedostatočnosť komunikačných a marketingových kampaní zameraných na elektromobilitu. NKÚ upozorňuje, že široká verejnosť nemá potrebné informácie, čo môže znižovať záujem o elektromobily a obmedzovať ich rozšírenie.
Prekážky pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc
Negatívnym faktorom je podľa zistení NKÚ aj zmena vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o cenovej regulácii elektrickej energie pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Pôvodné pravidlá z roku 2017 dovoľovali flexibilné nastavenie cien podľa využitia staníc, čo motivovalo prevádzkovateľov budovať infraštruktúru aj pri ich nižšom, počiatočnom využití.
Nové pravidlá z roku 2024 tieto flexibilné podmienky limitujú iba na nabíjacie stanice s mierou využiteľnosti nad 30 %, hoci reálne dosiahnuteľná miera na Slovensku sa pohybuje okolo 5 %. Takto nastavené kritériá sú preto nerealistické a demotivujúce pre ďalšiu výstavbu verejne dostupných nabíjacích bodov. Alarmujúce je, že ministerstvo hospodárstva v procese tvorby tejto vyhlášky nezaujalo žiadne kritické stanovisko ani neposkytlo pripomienky, hoci je rezort zodpovedný za podporu trhu elektromobility v krajine.
Ďalšou vážnou výčitkou zo strany NKÚ je aj nestabilný mechanizmus priamej finančnej podpory štátu. V roku 2024 pôvodne pridelených 5 miliónov eur určených na podporu elektromobility bolo v rámci rozpočtových škrtov ministerstvu následne odobratých, čo spôsobilo ďalšiu nepredvídateľnosť.
Až zarážajúce je zistenie, že celá náročná agenda elektromobility na resorte hospodárstva stojí iba na jednom pracovníkovi, čo významne prekračuje možnosti manažovania agendy takejto úrovne a významu.
Odvetvie automobilového priemyslu tvorí základ slovenskej ekonomiky – elektromobilita je preto strategickou agendou, ktorá vyžaduje omnoho silnejšie politické aj odborné zázemie. Slovenská asociácia pre elektromobilitu, ktorá na tieto nedostatky opakovane poukazuje a navrhuje odborné riešenia, upozorňuje, že v prípade neodkladnej nápravy môže Slovensko výrazne zaostávať za európskou konkurenciou, čo ohrozuje pracovné miesta aj perspektívu celého domáceho hospodárstva.
