Človek je tvor vynaliezavý a ambiciózny. Aj vďaka týmto vlastnostiam sme sa na Mesiac dostali už v 60-tych rokoch minulého storočia. Elon Musk má však oveľa väčšie plány. Prirodzená družica Zeme mu už nestačí a rád by sa vydal na úplne inú planétu – Mars.
Nemá pritom v pláne len vedecké výpravy. Muskov slávny výrok o tom, že chce do roku 2050 na Mars prepraviť milión ľudí rezonuje vedeckou komunitou silnejšie než sa očakávalo. Snaha kolonizácie červenej planéty však nemá byť až taká jednoduchá ako si Musk predstavuje.
Na riziká upozorňuje šéf astrobiológie na Columbia University, Caleb Scharf. Mars je nehostinný – má len tretinovú gravitáciu, nízke teploty, náročné získavanie vody a v porovnaní so Zemou slabučkú atmosféru. O toxicite pôdy nehovoriac.
Na Marse zomriete alebo prídete o rozum. Alebo oboje
Najväčším problémom je podľa Scharfa žiarenie, ktoré sa tak často nespomína. Problém to má byť už pri samotnom lete na červenú planétu. Škodlivé kozmické žiarenie je veľkým problémom. Mars totiž nemá dostatočne silnú atmosféru a magnetické pole na to, aby ho dokázal efektívne odrážať a tým chrániť ľudí na povrchu.
Povrch Marsu je neustále bombardovaný časticami slnečného vetra. Zväčša ide o protóny hélia a tiež častice kozmického žiarenia s vyššou energiou. Ak by sa ľudia predsa len vydali na Mars a absolvovali by 360 dní v medziplanetárnom priestore a následných 500 dní na povrchu Marsu, ich telo by dostalo žiarenie asi 1 Sv (Sievert). Podľa dostupnej literatúry by takéto množstvo žiarenia zvýšilo pravdepodobnosť rakoviny asi o 5 %.
20x viac žiarenia
Za jeden rok na Marse by tak ľudské telo čelilo 20-násobne vyššej dávke žiarenia, než ktorá je povolená pre pracovníkov radiačného oddelenia v USA za rovnaké obdobie. Vzhľadom na to, že Musk chce Mars kolonizovať sa dá predpokladať, že ľudia, ktorí sa tam vydajú na planéte strávia oveľa dlhší čas než len jeden rok. Ak by sa na červenú planétu dostal 18-ročný človek, do staroby by čelil dávke 18 Sv.
Vzhľadom na to, že už pri 8 Sv ľudia umierajú ide o veľmi vysoké číslo. Pochopiteľne, nepôjde o jednu dávku naraz ale tisíce malých každodenných dávok. Aké riziko pre zdravie takéto vystavenie predstavuje je momentálne nejasné. Jedno však vieme s istotou. Dlhodobé vysoké dávky žiarenia nemusia zapríčiniť len onkologické ochorenia. Vplyv môžu mať aj na neurologické funkcie a zdravie ako také.
„Osadníci na Marse môžu skončiť ako hlúpi alebo mŕtvi. Alebo oboje,“ konštatuje Scharf.
