Svet sa 26. septembra v roku 1983 ocitol na prahu tretej svetovej vojny. Sovietsky systém predčasného varovania zapol krátko po polnoci červené svetlá a hlasnú sirénu, ktorá signalizovala veľký problém. Na Sovietsky zväz bol totiž zahájený nukleárny útok s ničivou silou.
V tej chvíli slúžiaci podplukovník Stanislav Petrov, na ktorom stálo rozhodnutie o odvete, bol však na pochybách. Ak by dal vojakom zelenú, odštartuje okamžitý protiútok a zomrú milióny ľudí.
Technologicky pokročilý satelitný systém predčasného varovania Oko bol nový, takže existovala nemalá šanca, že ide iba o obyčajné zlyhanie techniky a nie rakety Spojených štátov amerických. Mal teda na výber. Buď čo najskôr vyšlú ničivú odpoveď alebo ešte chvíľu počkajú. Jedno aj druhé znelo katastroficky, no Sovietom nezostávala iná možnosť.
Oznam na prítomnom displeji bol jasný – “ODPÁLENIE”.
Nasledovali ďalšie
Dlho však netrvalo a systém oznámil ďalší prichádzajúci útok. A nielen jeden. Na ceste neboli dve, ale až päť nukleárnych rakiet. Stanislav Petrov sa tak ocitol pod ešte väčším tlakom. Rozhodnutie muselo prísť čo najskôr. V opačnom prípade im hrozila obrovská katastrofa.
Dôvod, prečo nedal rozkaz na zahájenie protiútoku, tkvel v počte odpálených rakiet. Prečo by Spojené štáty americké použili len tak malé množstvo, ak by chceli niekoho tak veľkého vymazať z mapy? Nečakaný útok na Sovietsky zväz mal byť predsa podstatne masívnejší, aby ho nepriateľ čo najviac oslabil.
Počkal na overenie
Podplukovník sa preto rozhodol, že si potenciálny útok preverí prostredníctvom jedného z pozemných radarov. Pokiaľ je skutočný, jeho operátori ho zaznamenajú. Keď tak však spravil, zostal zaskočený.
Na sovietske územie neletela ani jedna raketa s nukleárnou hlavicou. Išlo o zlyhanie satelitného systému Oko, ktorý mohol v tom momente spustiť apokalypsu globálnych rozmerov. Za falošným alarmom stál odraz slnečných lúčov od oblakov, ktorý zmiatol detekčnú techniku.