Varovaní a prognóz o tom, kam tento svet speje, nakoľko súčasná generácia nepustí z rúk svoje smartfóny, bolo už viac ako dosť. My sme sa na vec pozreli trošku odbornejšie a domnievam sa, že tieto poznatky donútia každého z nás – aj keď počas surfovania v online svete – aspoň na chvíľu k zamysleniu.
Ako informuje server Psychology Today, tohtoročné výskumy, za ktorými stojí odborník menom Larry Rosen, ukázali, že typický mladý človek odomkne svoj smartfón priemerne 70x na 260 minút denne (ešte dva roky naspäť to bolo “len” 50x na približne 220 minút denne) a klikne na svoju obrazovku 2 600x denne. Z pohľadu dennej frekvencie používania telefónu sa to rovná odomknutiu telefónu na približne 3 až 4 minúty a opätovnému zamknutiu na 10 minút a takýmto štýlom dokola.
Asi nie je žiadnym prekvapením, že drvivá väčšina našej online aktivity sa odohráva na sociálnych sieťach. Ako výsledky ukazujú, mladí ľudia disponujú priemerne šiestimi aktívnymi účtami na sociálnych médiách.
Nová funkcia pre seba-kontrolu
Ako sme sa nedávno zmienili, najnovšie operačné systémy iOS 12 a Android 9 Pie ponúkajú zabudovanú funkcionalitu pre poskytovanie informácií o používaní smartfónu alebo tabletu. Môžeme teda jednoducho a na jednom mieste vidieť údaje o tom, čo s mobilným telefónom v ruke presne robíme. A nielen to.
Naše mobilné zariadenia nás po novom môžu navyše aj odstrihnúť od prístupu k nainštalovaným aplikáciam. Stačí si iba nastaviť limit používania a keď ho počas dňa náhodou prešvihneme, tak na displeji pred nami uvidíme varovanie. A to vrátane šedých ikoniek.
Táto čerstvo pridaná funkcionalita nám síce neposkytne odpovede na to, prečo podliehame nutkaniu náš mobil neustále kontrolovať, no môže nám pomôcť eliminovať premárnený čas nezmyselnou činnosťou (minimálne si to aspoň uvedomiť). Niekto tomu hovorí aj prokrastinácia.
Za približne polovicu našej online aktivity môžu niekedy až dotieravé upozornenia, ktoré sa na nás chŕlia z každej strany počas celého dňa (niekedy aj noci). V druhej polovici tohto času však neexistuje žiadna kontrolka – jedine tá v našej hlave. Aké sú potom iné dôvody, pre ktoré siahame po smartfóne?
Dopamín ako hnací motor
Z hľadiska neurovedy môže byť toto naše nutkavé správanie vysvetľované na podobnom princípe, ako v prípade závislosti na alkohole, automatoch, čokoláde, športe a inom. Všetky tieto vymenované činnosti produkujú tzv. dopamín. Ide o chemickú látku, ktorá je akousi motiváciou k rôznym úkonom či aktivitám. Ak je jej málo, nič sa nám nechce robiť.
Hoci nie tak intenzívne, dopamín náš mozog môže produkovať aj pri vykonávaní úspešných spoločenských interakcií. V evolučnom kontexte sme ním akoby odmeňovaní za prospešné správanie pre skupinu, respektíve tlupu, a náš mozog nás preto motivuje, aby sme toto správanie opakovali stále dokola. Táto zdanlivo banálna chemická motivácia nás preto v konečnom dôsledku môže nútiť opakovane používať svoj mobilný telefón.
Nomofóbia
Všadeprítomnosť smartfónu (vedľa hlavy počas spánku, toaleta a i.) vyústila do takého štádia, že keď sme oddelení od nášho spoločníka 3 až 5 minút, veľké percento z nás (približne 70 %) začína pociťovať stavy miernej úzkosti. S týmto parťákom v ruke človek nie je nikdy sám. Mnohí sme dokonca tak dôverne prepojení s našimi digitálnymi životmi a online identitou, že často cítime, respektíve počujeme naše telefóny vibrovať alebo zvoniť, aj keď je opak pravdou.
Nadmerné používanie smartfónov sa dokonca nie raz ukázalo ako život ohrozujúce. Príkladom sú situácie ako riadenie automobilu, prechádzanie cez cestu a iné, ktoré si vyžadujú vysokú pozornosť našich zmyslov. Tieto prípady viedli k rôznym – často bizarným – opatreniam ako umiestňovanie dopravných značení pre chodcov na zem a podobne.
Takzvaná mobilománia má negatívny dopad taktiež aj na spoločenský život. Ten je často narušený nepozornosťou voči sebe navzájom, ktorá je kladená čoraz viac na komunikáciu cez sociálne siete alebo surfovanie na internete.
Paradoxom je, že takmer všetci mladí si priznajú, že trávia veľa času na svojom telefóne, pričom to hodnotia ako niečo neproduktívne. Aj napriek tomu však nevyvíjajú takmer žiadne úsilie na jeho zníženie. Baví ich jednoducho tráviť čas s mobilným telefónom v rukách.
Ako sa tomu vyhnúť?
Renomovaní odborníci na psychológiu, Adam Gazzaley a Larry Rosen, v knihe Ancient Brains in a High-Tech World (Staroveké mozgy v high-tech svete) spomínajú množstvo obranných stratégií bojujúcich proti pokušeniu brať do ruky náš smartfón.
Ako dobrý nápad sa javí rada umiestniť všetky aplikácie sociálnych médií do jedného priečinku a presunúť ho na poslednú stránku domovskej obrazovky. Prípadne ešte aj vypnúť upozornenia. To je však pre mnohých z nás niečo ako nočná mora. Alternatívnu možnosť reprezentuje vyhradenie si času bez smartfónu – napríklad od 21:00 hod do 7:00 – pričom sa odporúča umiestniť ho do inej miestnosti.
Aby som ale iba nemoralizovala, treba uznať fakt, že digitálny svet má aj nespočetné množstvo pozitívnych atribútov. Dôležité je však vedieť byť pánom svojho smartfónu, nie jeho otrokom.